Subvencie majú tvoriť, nie hasiť

Písmo: A- | A+

V rámci svojho aktuálneho pôsobenia v jednom konzultačnom projekte intenzívne riešim jednu dilemu. Sú subvenčné schémy pre rozvoj Business Events prínosom, prekonaným archaizmom, či dokonca opatrením, čo zbytočne kazí trh?

Pokúsme sa teda tento nástroj na získavanie nového biznisu zasadiť do súvislostí a aplikovať na naše podmienky.

OK, najskôr malé opakovanie po prázdninách. Ako som už vysvetľovala v predošlých článkoch, v rámci Business Events (čiže Business Meetings, Meetings Industry, MICE, či v našich končinách aj ako Kongresový cestovný ruch) sa pohybujeme v B2B priestore. „Naša“ cieľovka plánovačov podujatí (meeting planners) je náročná, vzdelaná, skúsená a konkurencia jednotlivých destinácií je ...ako to diplomaticky a šetrne napísať... značná časť európskych destinácii je pomerne etablovaná.

Čo je teda pre plánovačov rozhodujúce pre výber destinácie? Je to mix viacerých aspektov, ktoré som už popisovala v tomto článku. Zahŕňajú bezpečnosť, atraktivitu, dostupnosť, ekonomická vyspelosť krajiny , úroveň komplexnej infraštruktúry, pomer ceny a kvality, a SUBVENTION, čiže subvenčné mechanizmy.

Napríklad Bratislava má skvelú dostupnosť, je čistá a bezpečná (áno, v porovnaní s top 20 kongresovými destináciami žiari čistotou), má potrebnú infraštruktúru (pre začiatok pre menšie podujatia), ako hlavné mesto má aj veľa atraktivít (už len samotný Dunaj je veľkým lákadlom), poskytuje dobrú hodnotu za peniaze (oproti susedným metropolám určite), chýba už len subvenčný mechanizmus.

Čo to teda je?

Začnime tým, čo to NIE je. Aktuálne sa v súvislosti s pandémiou v médiách skloňuje „Veľká schéma štátnej pomoci pre cestovný ruch“. V skratke ide o pomoc pre podniky z odvetvia, ktoré im majú pomôcť vykryť straty spôsobené opatreniami proti šíreniu pandémie. Smerujú teda do minulosti. Sú akýmsi „dobrým gestom“ smerom k už zrealizovaným obchodom, už zaplatenej DPH-čke a v tých lepších prípadoch aj k zaplateným daniam. Viaceré podniky totiž končili rok v hlbokej strate.

Subvenčná schéma, ktorá JE súčasťou mixu motivačných faktorov pri výbere destinácie, je však gestom do budúcnosti. Je to reálny motivátor pre plánovačov, začať Bratislavu vôbec zvažovať ako relevantnú destináciu. Hovorí: „ak zvážiš urobiť v našom meste kongres, dostaneš niečo navyše“. Subvenčné schémy pracujú s celým portfóliom nástrojov na prilákanie a odmeňovanie plánovačov, finančných i nefinančných. Sú komunikované zväčša cez dôveryhodné kanály, hlavne cez destinačné Convention Bureau alebo inú oficiálnu marketingovú organizáciu, prípadne viaceré organizácie zodpovedné za rozvoj regiónu. Predstavujú prísľub a tzv. „džentlmenskú dohodu“, že ak plánovači zrealizujú svoje podujatie v meste, mesto im poskytne výhody a bonusy. Samozrejme za splnenia viacerých parametrov, napríklad že podujatie dosiahne určitý počet prenocovaní v miestnych hoteloch, že pomer zahraničnej klientely dosahuje určité percento, prípadne že sa bude konať počas vybraných mesiacov v rámci mimo-sezóny.

Dajme si príklad. Bratislavské convention bureau sa v rámci svojich aktivít prepracuje k možnosti kandidovať na stredoeurópsky kongres detských endokrinológov (ESCHE) so 400 účastníkmi. Asociácia ESCHE požaduje kongresovú venue s určitými kapacitami, reprezentatívnu sálu v centre pre stretnutie predsedníctva pre 50 osôb, gala dinner venue pre 300 hostí a ....diplomaticky sa spýta aké sú ďalšie možnosti podpory podujatia zo strany mesta.

Vie totiž z predošlých skúseností z iných miesť, že počas minuloročných edícií kongresu dostali tu bezplatnú dopravu pre účastníkov, tam prijatie u primátora, inde tlač propagačných materiálov zdarma (častokrát už v počiatočných fázach kandidatúry), a v neposlednom rade priamu „per-head“ subvenciu (čiže priamy finančný príspevok, napríklad 10 Eur na jedného registrovaného delegáta).

Kontrolné otázky pre pozorného čitateľa:

Kedy je subvenčná schéma komunikovaná? Keď „vtáčka lapajú“, čiže na začiatku procesu kandidatúry. Približne cca 2-3 roky pred samotnou realizáciou podujatia a prípadnou splatnosťou.

Kedy je prípadný bonus realizovaný / splatný? Až v danom roku konania podujatia, väčšinou až keď sa celá akcia zrealizuje a platby prebehnú. Je teda dostatok času pre všetky subjekty (hlavne tie z verejnej správy) zapracovať tieto výdavky do rozpočtov v predošlom roku. Riziko vyplatenia bonusu bez predošlého naplnenia dohody je teda minimálne. 

Aký je teda hlavný benefit tejto schémy? Dodatočný export služieb,  dodatočné dane, dodatočná zamestnanosť atď.

Je to vôbec fér, vyplácať niečo ako „cash-back“ organizátorom kongresov? Ťažko povedať, čo je v tomto prípade fér, každopádne sa to deje. A či už dáte organizátorovi zľavu z prenájmu kongresovej venue, zadarmo dopravu, priamu dotáciu na hlavu delegáta, alebo prenájom repre sály zdarma, v konečnom dôsledku je to jedno.

Prečo to teda väčšina etablovaných destinácií robí? Pretože si vedia veľmi jednoducho zrátať, koľko im prinesie dané podujatie do ekonomiky. A pretože vedia, že existuje aj tzv. multiplikátor príjmov, ktorého hodnota sa pri Business Events pohybuje okolo 1,6. Skrátka, aj keď do schémy investujú nemalé zdroje, ešte stále sa to oplatí.

A to sme ešte nespomenuli nefinančné benefity subvenčných schém ako priama podpora miestnej kultúry, lokálnych umelcov, tradičných výrobcov,  gastronómie a v neposlednom rade pozitívne PR či dokonca CSR (projekty podnikateľskej sociálnej zodpovednosti).  Predstavte si napríklad, že by mal spomínaný kongres detských endokrinológov večernú recepciu v Bibiane a namiesto klasického prenájmu priestorov zriaďovateľovi Bibiany by prispeli určitou čiastkou na niektorú z detských nadácií na Slovensku.

Áno, ja viem, že som písala, že sa nemáme porovnávať s Viedňou. Ak vás však téma čo i len trošku zaujala, mrknite, ako majú spracované subvencie u susedov. Určite je čím sa nechať inšpirovať. Práve totiž ohlásili vznik Vienna Convention fondu na podporu asociačných kongresov na roky 2024+!. Netreba teda vymýšľať dávno vymyslené a fungujúce.

Ja osobne som si svoju dilemu so subvenčnou schémou týmto blogom vyriešila. Myslím, že má v tomto odvetví stále svoje miesto a v našich bratislavských podmienkach aj širokú škálu možných nástrojov. Kreatíve sa predsa medze nekladú a nie je vždy všetko iba otázka peňazí. Napríklad zorganizovanie hackathonu alebo brainstormingu lokálnych mozgov môže byť pre organizátora kongresu na nezaplatenie.

Verím, že dobre nastavený subvenčný mechanizmus zaváži v tejto dobe dokonca viac ako inokedy. Obzvlášť, keď sa chystáme stavať v Bratislave nové kongresové centrum. Je teda načase začať sa s touto myšlienkou pohrávať, či už na úrovni mesta, alebo v kontexte nového Slovakia Travel.

Skryť Zatvoriť reklamu