Zahmlieva sa najmä problematika vyraďovania zariadení a problematike nákladov na celý „zadný cyklus“ sa úzkostlivo vyhýbajú.
Toto je reakcia na blog súdruha Naniáša, pozri
kde je taký prístup dovedený do krajnosti a korunovaný zakončením, citujem:
„Čo na záver? Je to skôr na zamyslenie pre odporcov jadrovej energie. Jedna z najbohatších krajín na svete, svetová energetická veľmoc so skoro najväčšími nerastnými uhlíkovými energetickými zásobami sa predsa len vydáva na „jadrovú cestu“. Asi to s tou jadrovou energiu nebude až také strašné, ako sa nám jej odporcovia snažia nahovoriť...“
No teda základný rozdiel medzi kritickým prístupom k jadrovej energetike a k Naniášovym predstavám úspechu je ten, že čo môže vypadať v rentierskej ekonomike žijúcej z výpredaja prírodnej podstaty blízkovýchodných štátov ako Saudská Arábia či Spojené Arabské Emiráty (UAE), v ekonomike založenej na výrobe a výmene tovaru s pridanou hodnotou a kolobehom kapitálu to vypadá diametrálne ináč.
Pripomeňme si, že ropné „veľmoci“ tú ropu a plyn v skutočnosti síce vlastnia, ale na jej ťažbu a spracovanie neprispievajú prakticky ničím. Peniaze, ktoré za tie energetické suroviny od držiteľov licencií dostanú by im bez ich zapojenia do svetovej ekonomiky neboli nanič a mohli by si s nimi leda tak kúriť.
Pre necelý jeden a pol milióna občanov UAE je to dosť prostriedkov na pohodlný život. Tých zvyšných sedem miliónov gastarbajtrov čo tam žijú a pracujú za nízke mzdy z Indie, Pakistanu, Filipín a ostatného sveta bez šancí na to že by sa mohli stať občanmi vnútorný dopyt moc nepohne, pretože zárobky posielajú domov a na miestnom konzume s a obehu peňazí sa prakticky nepodieľajú.
Elektrická energia sa v hlavnej miere spotrebúva na klimatizáciu, priemyselná spotreba je až za ňou. V zjednodušenom príklade by dnešný nárast spotreby hravo pokryli z vlastných fosílnych zásob, dokonca by to nešlo ani na úkor exportu.
Lenže čo s peniazmi, ktoré sa tam hromadia a bez zapojenia do obehu by boli bezcenné? Výstavba zbytočných obytných „palmových ostrovov“ či nebotyčných mrakodrapov je kvapkou v mori. Nuž investujú ich do niečoho, čo znova prinesie osoh pre investorov, rozumej nadnárodné spoločnosti. Tu znova opakujem, že domáci majú osohu až nad hlavu aj bez atómiek.
Tieto investície prinesú zisky hlavne u výrobcov a dodávateľov, o čo vlastne ide. V podstate je to umelo vytvorená potreba, ktorú panovnícke rody ľahko podporia, veď ich to nestojí nič.
Štyri bloky po 1,4 GW inštalovaného výkonu sa stavajú v UAE, prvý má bežať už na rok Odhliadnuc od technických obmedzení spojených s problematikou chladenia a tým zníženej účinnosti a nedostatočnými prenosovými kapacitami aj tam budú zápasiť s prebytkami energie.
Takže atómky na Blízkom východe nemajú s so skutočnými domácou potrebou alebo mútlmom jadrovej energetiky v Európe nič spoločného. Tamojšie monarchie si ich môžu dovoliť práve preto, že nevedia čo s peniazmi, ale to nie je náš prípad. A „odporcovia“ jadrovej energetiky v Európe, podľa súdruha Naniáša s primitívnymi neodbornými názormi sa nikomu nesnažia nahovoriť nič. Snažia sa len vecne diskutovať a uplatniť svoje kritické pripomienky.
Ak prestaneme riešiť (zástupné) celosvetové problémy a vrátime sa na Slovensko, dôjdeme k stále sa opakovanej problematike dostavby Mochoviec trochu rozšírenej o problematiku náhrady zdrojov v Bohuniciach, ktorá sa už rysuje na obzore. Podobne ako v tých Emirátoch, kde má byť prvý blok v prevádzke v roku 2020 (???) aj u nás si dnes vystačíme aj bez tých dvoch blokov 3-4. Dokonca dnes elektrinu vyvážame do presýteného európskeho trhu,a čo potom? Budeme ju v čase prebytkov v lete ponúkať zadarmo, ako to pred časom spomínal súdruh Naniáš?. Čo bude potom, ak sa ich (dajbože?) konečne spustíme?
Okrem radosti z budovateľských úspechov arabských krajín si z nich môžeme vziať len ponaučenie z toho, že zatiaľ čo oni dnes dostavajú moderné bloky s bezpečnostnými štandardmi o rád vyššími ako u nás a s jednotkovou cenou okolo 5 mld. €/1000 MWinšt. výkonu, my máme problém dokončiť zastarané bloky v Mochovciach s bezpečnostnými štandardmi z minulého storočia.
Len na spestrenie: Pracoval som v UAE v roku 1975 na výstavbe elektrárne s plynovými turbínami. Bola určená pre zásobovanie elektrinou a pitnou vodou v oblasti západnej púšte, ktorú chceli kolonizovať. Účinnosť turbín pri teplotách +40 a niekedy aj viac stupňov už bola podspodnou hranicou v tabuľke od výrobcu. Elektrizačná sústava bola izolovaná a nebola prepojená ani s oblasťou Abu Dhabi. Pre budúcich obyvateľov tam stavali mestečko s malými vilkami. Z jeden strany stavali a z druhej ho zavieval piesok. Nikto sa tam nehrnul. Nájom nebol vysoký, ale voda stála viac ako benzín...
