Nedávno som sa ocitol v Trnavskej nemocnici s diagnózou, ktorá potom vyústila do poruchy zraku a miernou dezorientáciou pri bežnej činnosti spôsobenej poruchou periferného videnia na ľavej strane. Po štyroch dňoch ma pustili domov, Ale aj tie štyri dni boli zážitkom. Nie je to totiž len v hlave, ale aj v strave !
Krátko potom som večer počúval na SRO reláciu o nemocničnej strave a neveril som vlastným ušiam. Nejaká „nutričná špecialistka“ p. (možno Dr.) Krivosudská tam predstavovala odborné činnosti, ktoré sa pri príprave stravy uplatňujú tak, aby bol pacient s ohľadom na diagnózu správne živený a tak aby aj strava bola súčasťou liečby, mala príslušné nutričné hodnoty a bola bez látok, ktoré by liečbu mohli obmedzovať či komplikovať. A tak ďalej, a nechýbali ani ohlasy poslucháčov, aké to bolo v nemocnici skvelé a ako sa nikdy predtým tak dobre nenajedli !!!(?) Ono by to mohla byť aj pravda, len to by sa to "jedlo" muselo najprv dať jesť (niekedy ani výraz "žrať" nestačí)!
Ja som sa k strave dostal až na druhý deň pobytu na neurológii. Raňajky, klasika rožok s jedným segmentom syra a polo teplý čaj sa dajú zjesť, asi preto že sa nakupujú vonku. Nutričná hodnota blízka nule. Ale obed bol iný príbeh. Cestovinu s nejakou polevou a kúsok bravčového na prírodný spôsob asi pripravovali špecialisti na znechucovanie a znehodnotenie akéhokoľvek jedla. Musia takých mať na plný úväzok, inač si to neviem predstaviť. Že to nebolo ani trochu slané, to je v nemocniciach bežné. Ale tá pachuť všetkých zložiek sa asi musela pripraviť umelo, lebo neverím, že také niečo môže vzniknúť prirodzenou úpravou surovín. Sváko Ragan by povedal, že to chutná (teda nechutná) ako „hov*o z nutrie“, neviem aké mal on praktické skúsenosti s takým niečím, ale verím mu. A tak nejako sa mi dáva do súvisu výraz )nutričný“ a „nutria“. Toto poňatie (ne)chuti by neobstálo ani vo výkrme ošípaných. Škoda že sa to už nedá prakticky porovnať, ako by tie zvyšky (čo zvyšky, celé porcie!) prijali prasce, lebo sa im to vraj už nesmie dávať. Zlatá EÚ, aspoň tie prasce boli ušetrené.
Asi polovica jedla z oddelenia skončila v odpade a rozprplané zvyšky tiež. Viacej sa vyhodilo ako zjedlo. Doteraz mi nejde do hlavy ako sa dá niečo také nejedlé vytvoriť bez špeciálnej snahy. Nie som žiadny gurmán a mojim obľúbeným jedlom sú obyčajné v slanej vode uvarené zemiaky. Aj keď som už ďalší deň bol vyzbrojený soľničkou a zemiaky na obed som si prisolil, zjedol som len trochu zvrchu. Spodok porcie bol utopený vo vodnatom roztoku tiež podozrivej pachuti. Zachránila ma zeleninová polievka z domu.
Bývalý minister zdravotníctva Zajac raz v snahe byť vtipný neprimerane odporučil tým, čo nie sú spokojní s nemocničnou stravou aby sa išli najesť do Hiltonu. Dosť arogantné, ale to je iný príbeh. Bol som v Hiltone za celý život trikrát, varili tam dobre. Ale žiadny pacient nemá takéto nároky, jemu by stačil aj železničný bufet. Prišiel do nemocnice s inými starosťami, a jedlo si obyčajne všimne až keď je z najhoršieho vonku. Až potom sa začne zamýšľať, čo mu to vlastne „servírujú“ a príde k záveru, že nemocničná strava je pre tých pacientov, čo sú už vyhladovaní na smrť. Sám som bol po operácii hrubého čreva bez jedla týždeň, zvládol som to a akurát ma prekvapovalo, že sa ma každý deň pýtali „stolica bola?“
Ozaj, počul som, že v niektorých nemocniciach si už pacient môže objednať stravu z iných zdrojov na vlastné náklady. Len neviem, ako sú tam zaručené všetky požiadavky s ohľadom na zdravotný stav a všetky tie vznešené "kecy", ktoré spomínala v úvode menovaná nutričná špecialistka a ktoré by mali spolu podieľať na liečbe pacienta. A to platí aj pre tú moju zeleninovú polievku a na všetko jedlo čo príde mimo nemocničné stravovacie "kanály" (niekedy tie "kanály" možno brať doslovne).
Na dotaz či výčitku sestričky „prečo ste nič nezjedli“ a moju repliku „lebo sa to nedá jesť“ som dostal odpoveď, že oni za to nemôžu a oni nevaria. Verím im že sú v tom nevinne. Ale kto je v tom „vinne“?
Predpokladám že všetko beží podľa klasického slovenského scenára. Zmluvy sú podpísané, naši ľudia spokojní, pacient až na konci. Najprv sa predsa musí „reformovať“ !!!
A pritom náprava by bola jednoduchá. Ak by pacient po prijatí prehlásil a podpísal, že sa bude stravovať sám, nemocnica by mu náklady na stravovanie do výšky vlastných noriem preplatila! Malo by byť jedno komu zdravotníctvo platí, či vlastným (doslovne) dodávateľom alebo ja mojim alebo mojej manželke. Na nákladoch na stravu by sa moc neušetrilo, ale to nie je problém, ktorý tu chcem riešiť. Možno sestričky by mali menej práce, v spaľovni by sa ušetrila energia a pacient by bol najedený !!!
Akurát čo by na to naši ľudia, to by predsa bola pre nich tvrdá konkurencia ! Obrat by im klesol možno aj na polovicu a zisky tomu úmerne. Ich cieľom nie je nakŕmiť pacientov, ale dobre a čo najviac predať !
V Trnave 7.12.2018
