Lebo ak je zdravotné poistenie povinné, tak by mali všetci zúčastnení mať rovnaké podmienky aj práva. Za „normálnych“ okolností musí každý najprv absolvovať takzvaný “beh o život“, rozumej byť ráno najneskôr o piatej pred poliklinikou, tam sa pretlačiť čo najbližšie ku dverám a po intenzívnom behu sa prepracovať pred dvere príslušnej ordinácie- väčšinou už vzniklo nejaké predbežné poradie ktoré sa tam už len doladí. Okolo siedmej sestrička vydá časenky, každý si zoberie a teraz má na výber, či zostať v čakárni alebo isť po svojom a prísť až v predpokladanom čase- čo môže byť aj plus mínus hodina a vďaka takejto neistote sa odísť ani neoplatí.
Zažil som to po infarkte, bežať hore schodmi do druhého poschodia bolo na hranici života a smrti a tak som dokväckal posledný. Časenka sa mi neušla. Ale bol to posledný deň, kedy som sa podľa prepúšťacej správy mal hlásiť u lekára a tak som čakal aj bez tej posvätnej časenky. Lebo absolvovať to isté druhý a neviem ktorý ďalší deň sa mi nechcelo.
Sestra sa dívala ponad pacientov a všimla si ma až naobed, keď sa čakáreň už vyprázdňovala. „a vy tu na čo čakáte ?!“ Mal som chuť jej povedať, že asi na autobus, ale radšej som jej vysvetlil že čom je môj prípad. „Bez časenky vás doktorka nezoberie“, bola odpoveď. Už som sa ale dostal do bojovej nálady. „Povedzte doktorke, že žiadam aby ma vyšetrila, ináč sa pôjdem sťažovať na úrad pre dozor“ Sestra zmizla bez odpovede, ale asi to zabralo. Asi o druhej popoludní keď som bol v čakárni sám ma konečne zavolala. Arogantne mi zavelila „..vyzlečte sa, šak tu nie ste prvý raz!“.
Doktorka ma nonšalantne upozornila, že ak sa mi u nej nepáči, tak mám ísť k inému lekárovi. Aj som išiel. Tam to fungovalo tak že ma vždy objednal na presnú hodinu, za čo som platil 5€, asi ilegálne, ale raz za pol roka sa to dalo vydržať.
V súvislosti s tým všetkým humbugom okolo objednávania za peniaze pripomínam chartu pacienta, kde je v článku 7 Právo na rešpektovanie pacientovho času napísané výslovne:
Každý jednotlivec má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase. Toto právo platí pre všetky fázy liečby.
Ak predpokladáme, že táto charta platí aj u nás tak záver je z môjho laického pohľadu jednoduchý- každý lekár je povinný svojich pacientov manažovať v zmysle charty, teda hoci aj vytvorením čakacej listiny im stanoviť podľa možností presný dátum vyšetrenia. A bezplatne. Howgh. Že si tú chartu nikto doteraz nevšimol !
Pre tých, ktorým sa nechce bežať o život či čakať v rade v neistote netreba vytvárať zákonné podmienky pre predbiehanie za korupčný poplatok. Môže si s lekármi urobiť privátne dohody a tí môžu po ordinačných hodinách, keď si splnia záväzky vyplývajúce zo zmlúv s poisťovňami pre regulérnych poistencov ordinovať poobede aj v noci súkromne do aleluja, a za poplatky aké sa im len prisnijú !!! Netreba im na to žiadne zákony. Teda okrem tých, čo ich prinútia z týchto príjmov platiť dane !
