Včera vo výťahu sa suseda, staršia pani, rozrozprávala o svojom päťročnom vnúčikovi Brianovi. Nechápajúc krútila hlavou prečo mu dali meno Brian, že to je také neslovenské a ako sa to píše, ako vyslovuje. Naraz sme sa plynule dostali k akcii na známu čokoládu v miestnom supermarkete, ktorú ako vzorná babička kúpila Brianovi na meniny. Keďže ako správny fajnšmeker mám čokolády danej značky veľmi rada, vybrala som sa na nákup známej čokolády do supermarketu aj ja.
Na moje veľké prekvapenie pri pokladni som neplatila 0,55 eur podľa slov susedy, čo bolo uvedené aj na štítku pod čokoládami, ale 1,10 eur, teda tak, ako stoja tieto čokolády zvyčajne. Pre istotu som sa ešte vrátila na predajňu pozrieť sa na regál či som slepá, že som si správnu cenu nevšimla. Po dôkladnejšom skúmaní štítku som objavila drobným písmom napísané „pri kúpe 2+1“. To písmo malo hádam milimeter. Rozhodla som sa napriek tomu cenu čokolády reklamovať, pretože zjavne nebolo dostatočne jasné, kedy táto cena platí a zároveň som chcela dať najavo, že je potrebné takéto podstatné informácie náležitým spôsobom označiť. Vyhľadala som vedúceho predajne, ktorému som adresovala výčitku nedostatočného označenia ceny za čokoládu. Na obhajobu supermarketu uviedol, že to píše v ich reklamnom letáku, kde som si to mala prečítať. Ach ja hlúpa, že neviem, že predtým ako sa rozhodnem ísť na nákup si musím prečítať leták!! Veď letná – „plavková“ sezóna je tohto roku zjavne za nami, pokojne by som si tých čokolád mohla kúpiť rovno 6. Na moje namietanie, že aj na predajni by to malo byť náležite označené, mi vedúci predajne oznámil, že boli aj na regáli letáčiky s označením tejto akcie, avšak zákazníci ich zobrali. Fíha, tiež keď si kupujete čokoládu, vezmete si k nej letáčik?
Akú nekalú obchodnú praktiku v tomto príbehu teda predávajúci použil? Išlo o opomenutie podstatnej informácie a síce informácie o cene a spôsobe jej výpočtu. Zákon zakazuje používanie nekalých obchodných praktík vo forme klamlivého opomenutia, za ktoré sa tiež považuje, ak predávajúci nejasným spôsobom poskytuje podstatné informácie, pričom v dôsledku toho priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal, čo predmetný supermarket porušil. Ďalšie podstatné informácie, ktoré spotrebiteľ potrebuje na to, aby urobil rozhodnutie o kúpe sú definované v zákone o ochrane spotrebiteľa a sú nimi: hlavné vlastnosti produktu, údaje o predávajúcom, spôsob platby, podmienky dodania, existencia práva na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.
Okrem klamlivého opomenutia sú nekalými obchodnými praktikami aj klamlivé konanie a agresívna obchodná praktika. Používanie nekalých obchodných praktík kontroluje Slovenská obchodná inšpekcia, na ktorú sa pri podozrení na nekalú obchodnú praktiku môžete obrátiť.
Katarína Zalaiová
