Rakúsky Burgenland je najmenšou, najvýchodnejšou a aj najmladšou spolkovou krajinou našich susedov. Pripadol im po prvej svetovej vojne. Hlavné mesto Eisenstadt má len necelých 14 tisíc obyvateľov. Všetky ostatné mestá a obce sú ešte menšie. S Maťom a Majkou, mojimi pravidelnými „spoluzdieľačmi“ Rakúska, sme prechádzali cez niekoľko dediniek, ktoré zaujmú už len svojimi dvojjazyčnými obecnými tabuľami – okrem nemeckého názvu je druhý nápadne slovanský, presnejšie v chorvátčine. Okrem Chorvátov žijú v Burgenlande aj Maďari.
Mávajúce burgenlandské vrtule
V najmenšej spolkovej krajine Rakúska sme boli v zimnú nedeľu iba na skok, no aj tak to stálo za to. Naším cieľom bolo asi to najznámejšie, čo v Burgenlande majú, teda Neusiedler See. Po slovensky Neziderské jazero. Z Bratislavy sme sa tam dostali cez Kittsee a Parndorf. Začiatok cesty lemovali po poliach rozhodené vrtule veterných elektrární. Vidno ich aj z bratislavských Dlhých dielov, tu nám však mávali priamo nad hlavami.
Ľadová voda nijako neprekáža kačkám a labutiam, niektoré aj pokecajú
Najsevernejším bodom Neziderského jazera je Neusiedl am See, mestečko ktoré je s rakúskym morom previazané priam pupočnou šnúrou. Tam sme si dali prvú prestávku. Veľmi príjemné miesto, aj keď vietor poriadne fúkal. Pláž, móla, loďky a hlavne veľa operencov. Asi najviac fleku zaberali čajky, potom labute a kačky. Okrem nich v tej kose vo vode šaškoval jeden surfer. Klobúk dolu!
Móla v Neusiedli
Čajky okupovali skoro všetky stĺpiky
Niektoré kačky si namiesta čvachtania vo vode pospali na móle
Špecifické rakúske bezpečnostné opatrenia :-)
Vodu z Neusiedler See som síce nechutnal, ale vraj nie je slaná. Zato sa mi zdala dosť zamútená. Je to preto, že toto jazero je piesočné a veľmi plytké. Najväčšia hĺbka je tu vraj okolo 180 centimetrov. Čo sa týka rozmerov, Neziderské jazero je dlhé takmer 34 a široké 12 kilometrov. Jeho južná časť leží v Maďarsku. Ale tam sme sa až nedostali.
Neziderské jazero, jednoducho rakúske more
A v každom mori by mal byť aj maják, nech nám svieti. Tento je v Podersdorfe
Našou druhou a zároveň poslednou zastávkou bolo mestečko Podersdorf na východnom pobreží jazera. Maťo totiž vygúglil (už by to mohli jazykovedci hodiť do najnovšieho slovníka slovenčiny), že je tam maják. A bol. Síce taký malý, ale parádička! A ešte niečo, cestou k majáku sme zhliadli tety, ktoré išli z kostola. Mali fialové vlasy. Také tie karnevalové. Nejako sme si to dávali dokopy: DETI Z NEUSIEDLU V MASKÁCH NA VLEČKE TRAKTORA + FIALOVÉ TETY Z PODERSDORFU. No jasné, v Rakúsku mali fašiangy! Ale o nich nabudúce.
