Adrián Eštok
Prečo čítať knihy
Keď Johannes Gutenberg vytlačil prvé stránky knihy, možno ani netušil, aký šok nám všetkým spôsobí. Odvtedy sa každý z nás, keď to potrebuje, môže pohrúžiť do svojej samoty a čítať si.
Som na jednej veľkej ceste. Niekedy je to diaľnica, inokedy makačka do kopca. Ale kým je s kým, je dobre. Zoznam autorových rubrík: Mestečká, Súkromné, Cestovačky, Čítaníčka, Z minulosti, Nezaradené
Keď Johannes Gutenberg vytlačil prvé stránky knihy, možno ani netušil, aký šok nám všetkým spôsobí. Odvtedy sa každý z nás, keď to potrebuje, môže pohrúžiť do svojej samoty a čítať si.
Po nekončiacich zafúkaných dňoch prišiel fajn utorok. Bol krajší ako v tej pesničke s bielymi Vianocami. Povedal by som, že bol dokonca krajší ako jej najlepšie covery.
Sú miesta, ktoré vznikli preto, aby sa ľudia stretávali a komunikovali medzi sebou. U starovekých Rimanov plnili túto funkciu kúpele a verejné záchody. Tam si zobkali z hrozna, popíjali víno a viedli súkromné i obchodné rozhovory.
Sedím na brehu Domaše, na malom móle pri ceste z Tíšavy na Trepec. Oproti vidno majestátny kelčiansky kostol a 56 karavanov, ktoré sa neďaleko neho teraz v júni usadili.
Dnes všetci behajú… a varia. Asi aby mohli ďalej variť bez pocitu viny. Ale skôr to robia pre seba. Pre svoje zdravie. Behanie však niekedy môže mať aj hlbší zmysel.
Perník a Kopernik – dva najznámejšie symboly jedného z najkrajších poľských miest. Toruň je vzdialený od slovenských hraníc pomerne ďaleko. Leží na polceste medzi Varšavou a Gdaňskom.
Cestou domov som premýšľal o advente. Na nič prevratné som neprišiel. Nakoniec mi ale doma svitlo, o čom to celé je. Môže za to jeden malý školský kalendár s názvom „Můj kalendářík zápisníček na školní rok 1934-1935
Nasledujúci výber sedmičky najlepších kaviarní v hlavnom meste je veľmi subjektívny. Poradie uvedených kaviarní je náhodné a nie je rebríčkom od prvého do siedmeho miesta. Všetky tieto kaviarne ma v meste zakaždým,
Práve som dočítal druhý diel denníkových zápiskov Ale Rachmanovovej. A musím bežať do kníhkupectva kúpiť si tretí. Ak je aj tento tretí taký dobrý ako jednotka (Študenti, láska, Čeka a smrť) a dvojka (Manželstvá v červenej búrke), bude to dobrá voľba na dlhé zimné večery.
Presne pred 95 rokmi vznikla Československá republika. Nerodila sa ľahko. Po cisárskom reze nasledoval ešte inkubátor – jednotlivé časti nového štátu sa totiž pripájali k Prahe až postupne a ešte dlho po pamätných októbrových dňoch.
Zázrak. Z Krátkeho slovníka slovenského jazyka: 1. čin, jav spôsobený nadprirodzeným zásahom; 2. niečo neobyčajné, zvláštne, div, čudo.
Nie som odborník na kávu. Dokonca si myslím, že uprednostňovaním espressa pred zalievanou kávou patrím k tej barbarskejšej skupine kávičkárov. V kaviarni ale veľmi rád posedím, ak mi práve do ucha neziape Kuly, že neverí.
Sedím si dnes na obede a pár metrov odo mňa kolegyne, jedna Slovenka, druhá Rakúšanka, koštujú čaj. „Chutí trochu ako Bajo, pamätáš?“ usmejem sa na jednu z nich, ktorá mi prikyvuje a už aj rozoberáme rozdiel medzi žuvačkami nášho detstva. Pedro verzus Bajo. Zrazu sa naša kolegyňa z neďalekej cudziny nechápavo spýta: „A boli tu vôbec za socializmu reklamy?“
...ktorí sa stále vyhovárajú na české šťastie:Göteborg 2002. Koho sme vyradili v semifinále? Švédsko.Ako sme vyradili Švédsko? Po samostatných nájazdoch, posledný gól dal Richard Lintner. Žiarovka by mohla bliknúť. (Napoviem, kľúčové slovo je paralela.)
Väčšina národa kuká na November ´89 zboku. Jedným okom. „Čo tu idú oslavovať?“ pýta sa ten veľký priemer. Akosi si zvykli. Aj vtedy aj teraz, i keď ťažšie. Mlieko už nie je za dve koruny, zápalky za dvadsať halierov...
...a tak vznikli Giraltovce. Rýmuje sa to a počul som to už veľakrát. Ale s tým založením mestečka to predsa len bolo trochu inak. Vlastne to vtedy bola dedina. A pre mnohých ňou takou väčšou ostala doteraz. Giraltovce sa však môžu hrdo pýšiť štatútom mesta. Na všetkých mestečkách je sympatické práve to, že nie sú tak celkom ani mestami ani dedinami. Tá hranica medzi nimi sa hľadá veľmi ťažko. V tomto prípade by som ju odporúčal hľadať možno „na varošu“, ako tu všetci označujú centrum mestečka.
Dobré čítanie. Vety sa kĺžu veľmi ľahko. Keď privriem oči, cítim ako zvláštne voňajú ulice New Yorku po výdatnom lejaku. Postavičky, ktoré vytvoril Truman Capote vo svojej novele, sú tak nepredstaviteľne predstaviteľné. Na prvý pohľad také smutno naivné, ale keď sa im dostaneme pod kožu, predsa len komplikované. Ako život, ktorý sa zdá byť naoko iba jednou krátkou jazdou na kolotoči.
To boli časy, keď každý, komu to len trochu zapínalo, krútil hlavou nad súťažami typu Big Brother. Kamera ide nonstop a my ostatní sa môžeme pozerať. Je to trochu kacírske, ale Facebook je do istej miery niečo podobné. S jednou výnimkou. Aj keď nie sme celkom anonymní (teda väčšina je na Facebooku zaregistrovaná pod svojím vlastným menom), pred monitorom svojho počítača sa môžeme oveľa viac štylizovať. Presne tak, ako nám to vyhovuje.
Tento hrad treba hľadať s lupou v ruke. Čas a stromový porast urobili svoje. Je v lese tak zašitý, že sa pri jeho hľadaní treba dôsledne držať turistickej značky. Ak ste dorazili, tak vitajte! Sme nad Svätým Jurom, na hrade Biely Kameň.
Tak toto treba vidieť. Nie, to treba zažiť! Presne pred rokom v máji som prvýkrát v živote navštívil známy viedenský trh Naschmarkt. Toľko sa o ňom popísalo a je naozaj rozkošou pre všetky zmysly. Ale byť tu v sobotu je ako dostať akciový bonus naviac! A to myslím bonus s veľkým B, veľkým ako... blcha! Veľká BLCHA! Každú sobotu totiž pri Naschmarkte funguje aj jeho apendix – blší trh Flohmarkt. So všetkým, čo k tomu patrí.