Dnes majú Hanušovce niečo vyše tri a pol tisíca obyvateľov a keby cez ne neprechádzala významná cesta a potom tiež železnica z Prešova do zemplínskej oblasti, pôsobili by dosť ospalo. To, čím však môže ešte stále mestečko upútať, je najmä jeho história. Hanušovce sa ako slobodná dedina prvýkrát spomínajú roku 1332. Názov dostali podľa mena dedičného richtára Hanusa. Ešte v tom istom roku kráľ Karol Róbert z Anjou udelil Hanušovčanom niekoľko mestských práv – konanie sobotného trhu, oslobodenie od platenia mýta v kapušianskej mýtnici a užívanie práv kráľovského mesta Prešov. Odvtedy boli teda Hanušovčania mešťanmi. Postupne rozhodujúci vplyv na rozvoj najväčšieho šarišského mestečka získala šľachtická rodina Šóšovcov. Tá si tu roku 1564 dala postaviť kúriu (tzv. Malý kaštieľ). Stojí dodnes a súčasné vedenie radnice uvažuje o jej rekonštrukcii pre vlastné účely. V 17. storočí význam Hanušoviec stúpal – konalo sa tu už šesť jarmokov a vznikla tu tiež humanistická škola (gymnázium), na ktorej pôsobili významní pedagógovia.
Kaštieľ Šóšovcov
Aj keď v nasledujúcich storočiach sa Hanušovčania zaoberali najmä roľníctvom, stále tu pôsobili aj remeselníci. Najvýznamnejší z nich boli garbiari a čižmári, ktorí boli združení v spoločnom cechu. V 1. polovici 18. storočia si tu svoje letné sídlo postavila rodina Dežöfiovcov z Černeku. Renesančno-barokový kaštieľ (tzv. Veľký kaštieľ) so štyrmi nárožnými stenami je zrekonštruovaný a sídli v ňom Vlastivedné múzeum.
Kaštieľ Dežöfiovcov, dnes sídlo Vlastivedného múzea
O pestrom konfesionálnom zložení obyvateľov mestečka svedčia niektoré pamiatky, ktoré netreba v Hanušovciach obísť. Najstaršou stavbou je ranogotický rímskokatolícky kostol z prvej polovice 14. storočia, pri ktorom v 18. storočí postavili renesančnú vežu. Roku 1783 si postavili evanjelici klasicistický kostol. Pôsobil v ňom Andrej Čorba, ktorý v šarišskom nárečí napísal veršovanú kroniku o východoslovenskom roľníckom povstaní. V minulosti bolo v Hanušovciach pomerne početne zastúpené aj židovské obyvateľstvo, ktoré sa živilo najmä obchodom. V polovici 19. storočia si tu postavilo drevenú synagógu. Tá sa dodnes nezachovala. V 20. storočí tu pribudli pamiatky technického charakteru a to viadukty na železničnej trati Prešov-Vranov-Strážske. Najväčší z nich je postavený priamo nad mestečkom vo výške 40 metrov a je dlhý takmer 400 metrov. Patrí k najväčším v strednej Európe.
Najväčší hanušovský viadukt
Ak sa niekedy v Hanušovciach zastavíte, ideálne je navštíviť tamojšie Vlastivedné múzeum. Sídli v spomínanom Veľkom kaštieli a prezentuje zaujímavé exponáty najmä z hanušovského a vranovského regiónu. Nechýba expozícia archeologická, historická (stredoveké dejiny, cechy a remeselníctvo, pozoruhodný nábytok a úžitkové predmety šľachty aj mešťanov, vysťahovalectvo do zámoria, zbrane z druhej svetovej vojny) či prírodovedná (vývoj živej a neživej prírody od druhohôr do súčasnosti). Osobitné priestory pri Malom kaštieli má vyhradená etnografia. Ak budete mať šťastie na takú ochotnú sprievodkyňu ako sme mali naposledy s kamarátom my, môžete sa tešiť na predvedenie výroby plátna na starých krosnách, prípadne na nejaké tie pikošky o veciach vystavených v hanušovskom kaštieli.
Dežöfiovský erb na priečelí Vlastivedného múzea
Okno kaštieľa Dežöfiovcov
Napis pri vstupe do kaštieľa Dežöfiovcov
Archeologická expozícia
Kniha kresťanov východného obradu
Kufor vysťahovalca
Hanušovce na fotografii z 30. rokov 20. storočia
Učebnica slovenčiny z medzivojnového obdobia
Starý písací stroj
Vyzerá to ako dížejský pult, ale je to dobový gramofón s rádioprijímačom
Mačka divá v prírodopisnej expozícii
S "etnochlapíkom" v etnografickej expozícii
