Aľa má sedemnásť rokov. V Rusku je už len rok do októbrovej revolúcie (1917) a ona si začne písať denník. Urobí dobre, vďaka jej autentickým záznamom máme pred sebou dejiny zvláštnej krajiny na východ od nás z prvej ruky. Zažijeme pád cára, nástup boľševikov, besnenie červených s bielymi v občianskej vojne aj povojnové roky za Lenina v Sovietskom Rusku. Aľa sa má spočiatku dobre, jej otec je lekár, má prístup k vzdelaniu, úprimne miluje svoju rodinu aj rodné Rusko.
Zrazu sa ale všetko mení. Jej rodina uteká pred červeným terorom na Sibír. Špina, hlad, chudoba, toto všetko v krátkom čase pocíti mladé ruské dievča na vlastnej koži. Keď je už jasné, že v Rusku začína mať všetko pod palcom Čeka, boľševická tajná polícia, zamiluje sa do Otmara. Za tohto rakúskeho zajatca sa nakoniec vydá. Pomaličky si začínajú budovať spoločný svet. V neznesiteľných podmienkach Aľa porodí syna Jurku. Zdá sa, že kariéra jej manžela na univerzite aj pomery v rodine sa začnú zlepšovať. No to len do chvíle, kým ich z krajiny nevyhostia.
Láska, študenti, Čeka a smrť a potom Manželstvá v červenej búrke sú autentickým obrazom Ruska v rokoch 1916-1925. Jediné, čo v slovenských vydaniach z roku 2011 a 2012 z vydavateľstva Premedia pokrivkáva, je preklad. Text mal predsa len prejsť jazykovou úpravou. Napriek tomu sa oplatí do týchto dvoch kníh, ktoré ešte v Rusku údajne doteraz nevyšli, investovať. Tretí diel s názvom Mliekarka z Ottakringu má byť už predovšetkým o živote v medzivojnovom Rakúsku. Viem, že kulisa strednej Európy bude trochu iná. Hádam to stále bude Aľa so svojím zmyslom pozorovať každučký detail okolo seba. Musím už ale bežať, aby mi nezavreli kníhkupectvo.
Obálka slovenského vydania prvého a druhého dielu Aliných denníkov
