Už nemusíme čakať na Ezopa, kým mu skončí denná šichta. Nemusíme čakať ani na dedinskú rozprávačku, kým odbije šiesta hodina večer a ona sa dovalí po čerstvo napadanom snehu na priadky do vykúrenej izby dedinskej chalupy. Stačí vedieť čítať.
Napriek skeptickým pohľadom na stav čítania u nás, treba povedať, že dnešná doba pomerne štedro praje čítaniu. S výnimkou spánku sme v podstate, čo sa týka čítania, neustále online. Čítame veľa. Najbližšie nám túto pravdu v trochu inom kontexte pripomenie náš očný lekár. Pravdepodobne sa dozvieme niečo o modrom svetle, ale to teraz radšej nechajme tak.
Čítame teda veľa. Na sociálnych sieťach, četových službách, webstránkach s najrôznejším obsahom, stále vychádzajú noviny, knihy, e-booky či audioknihy. Otázka ale znie, čo čítame?
Štatistiky predajnosti kníh svedčia o tom, že na príbeh sme úplne nerezignovali. Ľudia naozaj potrebujú príbehy. Sprevádzajú nás odjakživa. Začať by sme mohli Gilgamešom, pokračovať biblickými či antickými príbehmi a náš výpočet by dávno zďaleka neskončil pri menách ako Jo Nesbø, Dominik Dán či Joanne Rowlingová.
Keď stojíme na rázcestí a nevieme ako ďalej, treba otvoriť knihu. Nie kvôli očakávanej múdrosti, vzletným myšlienkam či nebodaj osvedčeným receptom na život, ale preto, aby sme do seba pustili infúziu, iný príbeh. Akokoľvek nepravdepodobný bude, aj on môže byť zrkadlom. Zrkadlom našej duše.
Treba len vypnúť. A vypínať sa najmä dnes oplatí. Kniha je vtedy dobrou voľbou. Nejde ani o ňu samotnú, ako o tú možnosť byť chvíľu sám ponorený v inom príbehu. Za ten dostupný luxus to naozaj stojí.
