Dnešný decembrový deň začal aj skončil zvláštne. Ráno som v električke šiel vystúpiť voľnými strednými dverami, pretože viem, že by ma zdržala svojou veľkou taškou starenka. Tá ale na mňa zavolala, či by som jej nemohol pomôcť. Tašku mala poriadne ťažkú, pomyslel som si vystupujúc nakoniec neplánovane zadnými dverami.
Večer na mňa zamysleného zavolal akýsi cudzinec s otázkou: „Sorry, where´s Mozartova Street?“ Za pár sekúnd som mu to samozrejme svojou primitive English vysvetlil.
Keď som prišiel domov a listoval som si v knižkách, naďabil som aj na kalendár – nie adventný, ale ten detský, ktorý som už spomenul v úvode. Prelistoval som si ho a vďaka jednému výroku z neho všetko do všetkého pekne zapadlo. Čisté lego. Ráno aj večer dostal zmysel. Ak existuje nejaký veľký zošit, kde sa zapisujú všetky dobré skutky sveta, tak to bude ako s jedným nápisom, ktorý sa vraj nachádza na jedných slnečných hodinách: „Jen světlé hodiny značím!“
Školský kalendár z roku 1934, kde sa výrok o slnečných hodinách nachádza
