
Chcelo by to hlbší sociologický prieskum a nepochybujem o tom, že určite existuje, ale v princípe by sme mohli používateľov Facebooku rozdeliť do troch základných skupín:
1. Skupina „MUSÍM TI POVEDAŤ VŠETKO“. Patria sem tí, ktorým počas času, keď sú online, nerobí problém aj každých päť minút zmeniť svoj status. O príslušníkoch tejto skupiny sa dozvedáme často samé banality. Od hlášok typu „Soňa Marmeládová sa práve pohádala s mamou“ sa dostávame až k bizarným opisom stavov a lá „Pierre Bezuchov sa nažral halušiek a dobre mu to grgá“. Vieme o nich všetko, teda aspoň dovtedy, kým sú prihlásení. Sú naozaj akční a treba povedať, že Facebook majú naozaj a nefalšovane radi.
2. Skupina „MOJE HLÁŠKY SÚ NA NETE COOL“ – alebo tak chcú aspoň vyzerať. Títo ľudia neklamú, akurát si do statusu nenapíšu hocičo, takže väčšina ich skutočných „stavov“ nám uniká, lebo prešla ich dôsledným výberom. Nemusia tam byť vyslovene pozitívne „cool hlášky" typu „Ondráš Machuľa si užíva 1.máj na snowboarde v Tatrách“. Často môže ísť aj o stavy nie celkom najlepšie, ale užívateľ štylizuje svoju výpoveď aspoň do tej miery, že je „v kurze“, že je in, že jeho názor sa zhoduje s určitým priaznivým spoločenským vedomím (Aničke, Petrovi, Lucii... sa to páči, zdvihnutý palec hore). Príklady: „Maco Mlieč je masochista, pozerá hokej SVK-CAN“ alebo „Zuza Pekovka sa musí učiť na skúšku, ale dnes si ešte nebude kaziť deň“. Pre túto skupinu je „fejzbuková“ komunita dôležitá na udržanie určitých sociálnych vzťahov a popri tom na vhodnú, skôr kladnú sebaprezentáciu (napríklad aj prostredníctvom dôkladného výberu fotiek).
3. Skupina „JA VÁS TU IBA OČUMUJEM, O MNE NEMUSÍTE VEDIEŤ NIČ“. Príslušníci tejto skupiny sa premôžu a požiadajú vás o to, aby ste si ich potvrdili ako svojho „frienda“, ale nemajú ani najmenšiu snahu zavesiť si aspoň profilovú fotku. No dobre, niektorí tú profilovku majú, ale keď sa pozrieme bližšie na ich aktivitu, je to v podstate všetko. Ak tam aj nejakú fotku nájdete navyše, zrejme ich len niekto označil v inom, nie ich vlastnom albume. O čo vlastne týmto ide? Ťažko presne povedať, Facebook nepovažujú za nejaký veľký výdobytok či výhodu. Veľmi dobre si uvedomujú, že ním môžu stratiť časť svojho súkromia. Ááále, neodolali pokušeniu nazerať do toho, čo si navarili iní. Preto sa IBA zaregistrovali. Nech je to s nimi akokoľvek, aj vďaka nim sa Facebook môže chvastať úspechom. A my sa len môžeme prizerať, že je to naozaj tak.
Táto malá sociologická sonda do „fejzbukovej“ komunity si nerobí nárok na stopercentne pravdivú analýzu. Napokon, každé škatuľkovanie je robené tak trochu nasilu. Určite okrem týchto troch skupín by sa dali vytvoriť či vyšpecifikovať ďalšie skupiny a podskupiny. Ale načo? Facebook je vďačný za každého nového člena, nech už si pečie koláčiky s formičkami na pieskovisku alebo z nefalšovaného cesta v kuchyni. Ten skutočný reklamný koláč, o ktorý tu ide, nemusí byť až tak chutný, zato je však veľký. A ten náš big friend Facebook ho krájať vie, to treba uznať.