Celý svoj život zasvätiť tomu, čo vás skutočne baví, chce v dnešnom svete veľkú dávku odvahy a šťastia. Je málo tých, ktorí sa svojho sna nevzdávajú a bojujú s prekážkami a ešte menej je takých, ktorí tento boj vyhrajú.Môj učiteľ gitary je jedným z takýchto šťastlivcov. Možno nie je žralokom v mori plnom rýb, ale na poli hudby si úspešne udržiava svoje miesto. Keď som ho uvidela po prvýkrát, hneď mi bolo jasné, že mám do činenia s človekom slobodného ducha a hlavou plnou nápadov. A keď som tomuto "umelcovi" (ako o sebe rád hovorí) nazrela do duše, zistila som, že som sa nemýlila. Na všetkých sa pozerá z výšky a do dobráckych očí sa mu priamo dokážete pozrieť len keď sedí. Väčšinou si čosi chaoticky zapisuje na prvý zdrap papiera, ktorý mu príde pod ruku. Ako vtedy, keď sme sa spoznali. Vyrušila som ho práve pri zapisovaní si nejakej "určite chytľavej" melódie piesne, ktorú chcel ešte v ten deň vytasiť na svojich kamošov z kapely. Jeho šibalský a energiou nabitý pohľad ma trochu zaskočil, no vzápätí ho na pravú mieru uviedol priateľský úsmev, ktorý odhalil rovné zuby poznačené láskou k sladkostiam a nadmerným pitím čaju. Nezabudnem na okamih, kedy veselo preniesol :"Sekundu...", a hoci mal určite namáhavý deň, stále bol plný elánu. Ešte chvíľu som teda sledovala rýchle pohyby, keď si symbolicky značil to,čo mu práve zaznievalo v hlave a tá snaha dostať to všetko na papier skôr, ako to zabudne, ma pobavila. Poobzerala som sa po triede, ktorá oproti tomuto vrabčiakovi pôsobila až príliš sterilne. Prečo vrabčiak? Aj vás by iste napadlo to isté slovo, keby ste sa pozreli na jeho neučesané polodlhé vlasy, ktoré mu na hlave neposlušne stáli na všetky svetové strany a tvorili tak dokonalé hniezdo. Hneď ako mi venoval celú svoju pozornosť sa ku mne správal, ako keby sme sa poznali už roky a boli dobrými priateľmi. Hoci sme sa rozprávali iba krátko, pri odchode sa ma zhostil veľmi príjemný pocit optimizmu. A to som sa nedávno cítila ako vyžmýkaný citrón. To sa mi na ňom zapáčilo už vtedy. Ten štýl človeka slniečka, ktorý vnesie radosť a úsmev aj tam, kde by to nik iný už nečakal. Pri ďalších stretnutiach sme sa rozprávali o možnom aj nemožnom, čo mi umožnilo lepšie spoznať jeho postoj k životu. Môžte ho na ňom pozorovať v úplne bežných situáciách, kde je v styku s ostatnými ľuďmi. Ten druh lásky, pokoja a mieru, ktorý z neho sála, je až neuveriteľný. Občas mám pocit, akoby bol do tohto sveta zoslaný náročky, aby ľuďom daroval kúsok raja. Aj keď je niekedy dosť pohodlný a zábudlivý, akonáhle ho niečo nadchne, nepozná výraz "nedá sa". Je iróniou, že v takej miere ako nabáda svojich žiakov (medzi ktorých zhodou okolností patrím aj ja) k svedomitosti, je sám práve tak nesvedomitý. Niektorí ho považujú za ľahostajného, no on sa jednoducho nevie pozastavovať nad maličkosťami, akými sú napríklad ľudské hádky pre hlúposti. Každého berie takého, aký je, s jeho kladmi aj zápormi, pretože si uvedomuje, že ani sám nie je bezchybný. Zaráža ma, ako si dokáže nechať povinnosti na poslednú chvíľu a aj keď vidí, že nič nestíha, zachová si vnútorný pokoj a nezostresuje sa. Včera sme opäť raz predebatili celé poobedie a znova som si uvedomila, že práve toto je v mojich očiach ideál človeka, ktorému sa ohľaduplnosťou a láskavosťou k druhým chcem aspoň priblížiť.
