Vznik slaných jazier :na rozdiel od sladkokyslých jazier, ktoré sú obklopenésúšou, majú slané jazerá spojenie s morom a preto obsahujú slanú morskú vodu. Tieto pozoruhodné jazerá nájdeme predovšetkým na severnom a severozápadnom pobreží Śkótska. Niektoré z nich zasahujú mnoho kilometrov do vnútrozemia. Slané jazerá vznikli na konci poslednej doby ľadovej, to znamená zhruba pred 10 000 rokmi. Pohybmi ľadovca sa v kopcovitých krajinách vytvárali hlboké údolia v tvare písmena "U", ktoré smerovali k pobrežiu. Keď sa ľadovce roztopili a stúpla hladina morí, niektoré tieto údolia zatopila morská voda.
Voda v ľadovcových údoliach je rovnomerne hlboká, len blízko ústia nájeme plytčiny. Vznikli vďaka tomu, že údolie sa smerom k moru čoraz viac otváralo, ľadovec sa mohol viacej roztiahnúť do šírky a nebrúsil podklad do takej hĺbky. Na rovnakom princípe vznikli aj nórske fjordy, ktoré sú však oveľa hlbšie, pretože tu ľadovec prudko zostupoval z vysokých skalnatých hôr. Slané jazerá poskytujú domov veľkému množstvu živočíchov. Obyvatelia týchto jazier žijú v oveľa väčšom bezpečí ako na pobreží mora - tu ich neohrozujú búrky a vlny,ani príliv nedosahuje do takej výšky.
Ohrozenie slaných jazier: väčšina slaných jazieer leží v odľahlých, neúrodných oblastiach. Už v minulosti tu síce pravideľne kotvili rybárske lode, ale tie nikdy nepredstavovali pre obyvateľov ohrozenie. Teraz však na slané jazerá doliehajú úplne iné problémy.
Ropné znečistenie: ropné produkty predstavujú trvale hroziace nebezpečenstvo. Jeden tankr, ktorý by sa potopil v neďalekom mori, by dokázal úplne zničiť tunajšie prostredie a jeho obyvateľov. Slané jazerá sú prakticky úplne uzavreté a vlnobitie a príliv sem prenikajú len málo. Preto by sa ropa odtiaľto nemohla odplavovať na more a nakoniec by sa tu usadila.
Chov rýb : chov morských rýb má stále väčší význam. Na chovné sádky a ďalšie zariadenia nie je práve najkrajší pohľad. Vodu navyše znečisťujú prebytky krmiva a trus rýb,ktoré sa tu sústreďujú vo veľkých množstvách.Ďalším rizikom veľkochovov v prírodnom prostredí sú nákazlivé choroby, ktoré sa môžu z chovaných rýb zozšíriť aj na voľne žijúce populácie.
Mäkkýše : žijú v slaných jazerách buď na brehoch pod čiarou najvyšej hladiny, alebo priamo vo vode, v malej hĺbke pod hladinou. Predstavujú zdroj obživy pre celý rad rôznych druhov vtákov. Pomerne vysoko na brehu nájdeme veľké množstvo brežniakov Littorina saxatilis, ktoré tu spájajú vláknité chaluchy. O niečo bližšie k vode žije brežniak Littorina obtusata, ktorý s živí predovšetkým chaluchou bublinatou.V porastoch chalúch alebo na kameňoch pod nimi môžeme objaviť aj prílipky európske, ďalší druh bežniaka / littorina litorea / a celé strapce stopkatych fúzonôžok. Na čiare nižšej hladiny vody alebo pod ňou žijú surmovky vlnité dýchajúce žiabrami a nájdeme tu skupiny sláviek jedlých,ktoré sa špeciálnymi vláknami prichýtavajú k skalám.
Kôrovce : homár obyčajný, obľubená pochúťka všetkých labužníkov, žije vo veľkých hĺbkách kde sa ukrýva v jaskyniach a v štrbinách medzi kameňmi. Ďalšie druhy kôrovcov obývajú plytčiny alebo brehy slaných jazier. Polokrab malý je len 5 centimetrov veľký kôrovec a pritom polovica dlžky jeho tela pripadá na klepetá. Na rozdiel od krabov majú polokraby / Lithodidae / ešte funkčnú plávaciu plutvičku uloženú pod telom. Polokrab ostnitý má červeno sfarbené telo so svetlomodrou kresbou. Žije pod kameňami na brehoch slaných jazier, rovnako ako polokrab malý, môže však byť až trikrát väčší ako jeho bratranec. Polokraby sa zdržujú pod hladinou v štrbinách skál a za potravou vyliezajú až v noci. Kraby čeľade Porcellanidae majú dlhé klepetá, ale ich telo meria len dva centimetre. Odpočívajú pod kameňmi na brehu, či vo vode.Zelenočierny krab obyčajný Carcinides maenas žije skryto v porastoch chalúch.
Vtáky : slané jazerá predstavujú vhodné hniezdo i lovisko pre mnohé druhy vodných vtákov. Na brehoch medzi kameňami každé leto s obľubou hniezdi kajka morská. Vzácne tu zahniezdi aj turpan čierny, druh morskej kačice, ktorý inak vyvádza mladé predovšetkým v Škandinávii.Hniezdi tu aj potápač dlhozobý, jediný z potápačov, ktorý nehniezdi v dutinách, ale na zemi. Na slaných jazerách môžeme občas pozorovať potáplicu štíhlozubú pri rybárčení. Rybami sa živia aj kormorány chochlaté. Lastúrničiar strakatý si na hniezdenie vyberá brehy slaných jazier. Má tak priamo na dosah rôzne lastúrniky, ktoré sú jeho potravou. V zime sa na brehoch slaných jazier obávajú dva druhy slukovitých vtákov : kamenár strakatý a pobrežník morský.
Cicavce : Na rozdiel od vtákov, nie sú cicavce pričastými obyvateľmi okolia slaných jazier. Žije tu len niekoľko málo druhov. Vydra riečna, ktorá sa zvyčajne vyskytuje v stojatých vodách, sa občas zatúla aj na pobrežie Škótska a rybárčí tu v pokojných vodách slaných jazier alebo v morských zálivoch. Okrem rýb požiera aj kraby a drobné cicavce. V okolí jazier nájdeme kolónie králikov divých, ktorých mláďatá sa občas stanú korisťou hranostaja čiernochvostého. Hranostaje a lasice myšožravé tu lovia aj hraboše.
