Cesty späť niet
Láska, večná téma každého z nás. Vo všetkom ju vidíme, so všetkým ju spájame. Píšeme o nej básne, poviedky, čítame poviedky, spievame piesne. Čo však láska znamená v živote každého z nás?
Žena a muž, zahľadia sa do seba, zamilujú. Nežné dotyky, najkrajšie slová, najmilšie pohľady. Myšlienky jeden pre druhého a tak sa rozhodnú žiť spoločne. Založia si rodinu, aby lásku, ktorú cítia rozvíjali. Spoznávajú sa navzájom, čo ktorý z nich má najradšej. Obľúbené jedlá, nápoje, farby, hudba, filmy, obľúbené milostné polohy pri ktorých sa vznášajú, ako anjeli do neba. Stvorení jeden pre druhého. Z veľkej lásky sa narodí dieťa. Jedno, druhé a viac. Šťastná rodina, ktorá si nažíva spokojne niekoľko rokov. Navzájom sa milujú, veci robia spoločne, zaujímajú sa jeden o druhého, riešia problémy, pripravujú si prekvapenia. A takto to pokračuje rok za rokom, až raz príde okamih a jeden z nich stretne inú ženu, iného muža.
Zahladia sa do seba, milujú ale nie je to, ako prvýkrát. Nemôžu svoju lásku prejaviť naplno, nemôžu ju ukázať, precítiť. Čo by na to povedali ľudia, akoby vyzerali pred ženou, ktorá ich stále ľúbi, obdivuje, ktorá na nich neustále myslí, alebo naopak, ako by sa s tým vysporiadali muži, ak by zistili, že ich milovaná žena im už srdcom nepatrí.
Myslia na všetko a tak sa rozhodnú, že všetko bude ako predtým, ale svojej novej lásky sa nevzdajú. Ich veľká láska z ktorej vznikla rodina sa mení na klamstvá, výhovorky, podvody a hádky. Vždy sa doma nájde nie čo, čo sa druhému nepáči, len aby mohol buchnúť dvermi a odísť do náručia novej lásky.
Nájdu sa aj takí, ktorí žijú ako doposiaľ. Pretvárajú sa, ale vždy si nájdu čas, ktorý strávia v náručí novej partnerky, či partnera. Hm, a keď prídu domov tvária sa ako, by sa nič nestalo. Usmievajú sa, pobozkajú ženu, v noci sa k nej túlia a myslia na inú. Veď prečo niečo meniť? Žena o ničom nevie, doma má zázemie a okrem toho netuší, čo ho s novým partnerom čaká. Čo, ak ho náhodou opustí, prestane obdivovať, mať rád? Ostane mu rodina, milujúca žena a výrok – čo očí nevidia, srdce nebolí!
Je toto láska? Nebolo, by charakternejšie sadnúť si s partnerom, povedať pravdu, že už ho nemá rád, že city, ktoré k nemu prechovával už patria niekomu inému? Nieje to nič príjemné ani pre jedného a bolesť z poznania, že naša láska odchádza preč je neznesiteľná. Je to však oveľa menšia bolesť, ako poznanie, že človek, ktorého milujete vás klame a podvádza. Na otázku, prečo nám to ten druhý nepovie je odpoveď – „Nechcel som ti ublížiť, alebo nechcela som ťa stratiť!“ nieje klamstvo, podvod, nevera ublížením?
Máme možnosť vnímať a cítiť a tak žiadne klamstvo neostane nepovšimnuté. Akákoľvek maličkosť a zmena správania, či klebeta nás donúti presvedčiť sa o pocitoch, ktoré nás prenasledujú a nedovolia nám spávať. Začíname si viac všímať partnera, viac sa vypytujeme. Pôsobíme ako špióni. Pravda, že naše pocity sa potvrdili nás privádza do šialenstva.
Láska sa odrazu mení na nenávisť a jediné načo dokážeme myslieť je dostať toho druhého na kolená. Zničiť ho! Vziať mu všetko, čo ma najradšej. Veď prečo nie? To mu ublíži najviac. Pomsta je dokonaná!
Kde sa podela všetka tá láska, prečo kôli chvíľkovému pocitu blaha hodíme roky života za hlavu? Stálo nám to zato? Nad tým všetkým rozmýšľame až, keď je neskoro, až stratíme všetko na čom nám záležalo a my vieme, že cesty späť niet!
