Vyrozprávam vám príbeh o jednom človekovi, ktorý síce mnohým ľuďom ublížil svojimi činmi a vyjadreniami, ale niekde tam vo vnútri svojho ja, to bol a stále je dobrý človek, ktorý to nevie dať najavo, len preto, aby nebolo nakoniec ublížené jemu. Je to akási jeho obrana – pancier pred zásahom bolesti, sklamania, ktorá mnohokrát doženie človeka do šialenstva. Ak by som mala charakterizovať toho človeka podľa akejsi osnovy, tak by to vyzeralo asi takto: ak je to váš kamarát, tak je tým najlepším kamarátom, pretože sa na neho môžete spoľahnúť a vždy keď má možnosť a schopnosti pomôcť, tak pomôže. Ak máte problémy a nevie inak, ako sa s vami len porozprávať tak to spraví tak, že si ani neuvedomíte a začnete nad svojím problémom premýšľať a konať tak, aby ste neublížili nikomu a hlavne nie sebe. Vypočuje si vás a i napriek tomu, že on by konal vo vašom prípade úplne inak ste spokojní, že práve on bol v tej najťažšej chvíli s vami. Ak by sa stal vaším zamestnancom, bol by tým najspoľahlivejším akého by ste mohli mať. Zodpovedný, dochvíľni a pracovitý. Je jedno, či je sviatok, voľno alebo treba robiť nadčasy. Je tam, pretože ho tam treba. To platí aj v prípade, že je chorý. Proste kým vládze sa môžete na neho spoľahnúť. Avšak, ak ste žena a zamilujete sa do neho stáva sa pre vás Bohom. Nevnímate okolie, nepozeráte na seba, premýšľate a myslíte len na neho. Neuvedomujete si, že časom môže prísť sklamanie, že jedného dňa vám dokáže ublížiť. Nemyslíte na to, pretože jeho rozprávanie vás očarí. Svojim konaním nedopustí, aby ste mysleli na chvíle sklamania. Milujete ho celým svojim srdcom, všetko robíte tak, aby ste ho potešili. Postupne sa vzdáte priateľov, obľúbených činností, len preto, že všetko vám vynahradí on. Je vašim priateľom, spoločníkom, milencom a mužom v jednej osobe. Netrpezlivo očakávate jeho príchod, aby ste ho mohli objať a potešiť čoby len nejakou maličkosťou. Vypytujete sa, ako sa celý deň mal, ako sa cíti a či mu niečo nie je. Ak vidíte, že ho niečo trápi, vás to trápi dvakrát viac, pretože on vaša Láska ma problémy. Objímete ho, aby sa vo svojom trápení necítil tak sám. Akonáhle je chorý postaráte sa o neho a bojíte sa, aby sa mu niečo nestalo, lebo si neviete predstaviť, čo by ste bez neho robili. Ak nepríde na čas už máte strach, či sa mu niečo nestalo a srdce vám buši na poplach, a kým nevezmete do ruky telefón a nepresvedčíte sa, či je v poriadku ste nervózna.Takto sa vaša Láska k nemu prehlbuje zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, z roku na rok. Stále je väčšia a väčšia a vôbec si neuvedomujete, že ste sa na neho tak upútali, že ste zabudli aj sami na seba. Je jediným človekom, ktorého rešpektujete, obdivujete, dôverujete a milujete.Ak by sa stalo, že niekto by na neho povedal niečo zlé, stáva sa z vás obhajca a bránite ho všetkými možnými prostriedkami. On predsa nemôže byť taký, ako o ňom všetci hovoria. Vnímate to len ako spôsob zasahovania do vášho spoločného nažívania, o ktorom ste presvedčení, že je ten najkrajší vzťah, ktorý vám každý závidí. Príde však chvíľa, keď vám ublíži, keď všetko čomu ste verili prestalo mať význam a vy si uvedomíte, že ste celý čas milovali niekoho, koho ste ani nepoznali, niekoho o kom ste si mysleli, že je vaša jediná neporaziteľná pevnosť, do ktorej nik neprenikne.Poznanie pravdy vás natoľko raní, že na neho zanevriete a snažíte sa na neho zabudnúť. Jediné prianie už ho nemilovať. Viete, že všetko sa skončilo, že už sa nikdy nevrátia chvíle, keď ste boli omámená láskou, ale predsa nedokážete zabudnúť a tú sa stala tá chyba, alebo láska sa zmenila na hnev. Viete, že je jediný, človek, ktorý vám pomôže. Viete, že zavoláte a on priletí ako na koni, aby vám pomohol, ale proste nedokážete povedať ďakujem, pretože vaša láska sa zmenila na hnev a jediné, čo ste schopní spraviť je mu vynadať, vyčítať a zraňovať akýmkoľvek spôsobom. Ste posadnutí hnevom a neuvedomujete si, že ubližujete nie len jemu, ale aj sami sebe. Jediný dôvod, ktorý vás k tomu ženie je nedôvera. Prestali ste veriť, vo všetkom vidíte nejaký dôvod prečo sa tak chová a máte strach. Strach, že opäť prežijete sklamanie. Sklamanie, z ktorého ste sa ešte nevyliečili. I napriek svojim chybám je to ten najlepší otec, ktorého poznám. Neprestal mať záujem o detí, ktoré nadovšetko miluje a veľmi ho trápi, že nie sú v jeho blízkosti. Sú pre neho jediným svetlom v živote, a keď sa tak na neho dívam vidím v jeho očiach smútok.Človek s tak tvrdým srdcom ako kameň dokáže milovať, plakať a objímať. Dokáže si uvedomiť, že je aj niekto iný okrem neho. Teraz, keď by chcel vrátiť čas a veľmi by ho chcel vrátiť, chýba dôvera osoby, na ktorej mu záleží. Nedôveruje mu, neverí, ma strach i keď ho nikdy neprestala mať rada.Snáď si raz uvedomí, že nie je najhorší človek na svete, a že i keď urobil veľa chýb a veľmi sklamal, ju nikdy neprestal mať rád a vždy bola na prvom mieste v jeho živote i keď nie blízko neho a časom mu odpustí a povie „Ďakujem“
Kde sa stala chyba? /alebo, prečo sa láska mení na hnev?/
O láske a medziľudských vzťahov sa toho dá napísať mnoho a mnoho. Stačí si viac všímať svoje okolie, svoju rodinu a priateľov a už máme množstvo námetov na písanie článkov a príbehov, z ktorých sa aj tak nik nepoučí, pretože každý sa musí učiť na vlastných chybách.Nad tými cudzími sa len pozastavíme, popremýšľame alebo si povieme – „Bože,!“Málokedy sa nám stane, že sa pozastavíme nad sebou a povieme si – „Bože!“Som jedna z toho množstva ľudí, ktorí to nerobia, alebo ak áno, tak veľmi zriedka.Proste si myslíme, že sme najlepší. Všetko, čo robíme robíme lepšie, ako ten druhý.Nedopustíme, to že aj mi sme omylní, že nie každé rozhodnutie je správne a málokedy povieme niečo skôr, akoby sme popremýšľali nad tým, či našim vyjadrením niekomu ublížime.Slovami a činmi človek dokáže ublížiť viac, ako keby bodol nožom priamo do srdca...
