Myšlienka
Ja sa rád zoznámim s ľuďmi, čiastočne je to z pracovných dôvodov. Každý mesiac sa zoznámim s 10 – 20 ľuďmi, ale málokedy si môžem povedať, že som rád, že som ho stretol.
Nemali by sme sa preceňovať, každý má dobrú tvár, len možno nenašiel odvahu. A ani by som nepovedal, že má niekto z nás právo súdiť iných, či sú takí alebo onakí. Minule som mal so synom (10) debatu, kto má kedy pravdu, kto kedy klame. Myslím, že ma pochopil, keď som mu povedal môj názor, že ak niekto niečo hovorí bez úmyslu klamať môže to byť nepravda, ale nie klamstvo. Nie som právnik, ale toto je základ niečoho takého, ako je rešpekt, alebo neodsudzovanie iných za ich názory aj keď....
Nie je to ľahké a ani automatické. Takéto úvahy prichádzajú neskoro a to je – už neskoro!
Ľudia si neuvedomujú o čom rozprávajú a niektorí veľmi radi klamú a s vedomím, že klamať chcú!
Nedá sa zistiť, že ten alebo onen klame, je to ťažké. Veľa nám prezradia očí, ak niekto uhýba očami, alebo sa akokoľvek bráni kontaktu s nimi, vo väčšine prípadov klame. Nevravím, že je to pravidlo, ale stáva sa to!
Jediné stvorenie ktoré neklame, alebo nevie klamať je....dieťa!
Záleží ako sa správajú dospelí v jeho blízkosti. Je ťažké vravieť o niekom, že je takí alebo onakí, oveľa ľahšie je ho odsudzovať. Mali by sme človeka najskôr spoznať a presvedčiť sa o svojich pochybnostiach a potom vyriecť svoj názor, hľadať c človeku to dobré, pretože každý v sebe dobro má!
