Nepomohla mu ani liečba na psychiatrii

Po rozhovore s týmto človekom som dospela k tomu, že neprestane požívať alkohol. Keď som sa ho spýtala, prečo to všetko robí, prečo sa snaží upiť, prečo sa zanedbáva – nevedel odpovedať. Len sa pozeral pred seba, akoby ani nerozumel, čo som mu vravela a po chvíľke zdvihol ruky od seba a povedal: „viem ti ja??“     Mal asi 21 rokov, keď sa rozhodol emigrovať zo Slovenska, čo sa mu aj po ťažkých prekážkach podarilo. Samozrejme nedostal sa hneď na svoje vysnívané miesto. Trvalo to takmer rok. Medzitým, ako sám vraví bojoval so strachom o prežitie. Zarábal na poliach, vo viniciach za najmenší plat ( denne 180 šilingov) a z toho ešte šetril. Jedlo si starostlivo delil, aby nemusel zasahovať do úspor. Robil čokoľvek, aby sa dostal do Kanady. Kým sa tam dostal prešiel si všeličím a navštívil mnohé štáty.   Konečne v Kanade našiel svoje miesto a začal svoj nový život budovať od samého dna. Robieval podradné práce. Čistil autá, umýval riad, parkoval autá pred hotelmi, nosil batožinu a ako sám vraví: „ miešal by som aj výkaly, len aby som dosiahol prečo som sem prišiel.“   Tri roky trvalo, kým dostal štátne občianstvo a šetril každý dolár. Medzi tým sa učil a študoval, kde sa len dalo, čo to naučiť. Rozhodol sa prežiť svoj život tam, kde ho najviac ťahalo srdce. Všetko o čom kedysi sníval sa mu napokon podarilo splniť. S jazykom problém nemal a preto nebolo ťažké nájsť si prácu.Po troch rokoch sa stal Kanadským občanom a mal oveľa väčší   výber práce aj   vzhľadom k svojmu vzdelaniu. Vyštudoval veterinára a to tam aj uplatnil. Konečne zarábal, ako sa na výkon práce patrilo. Kúpil si dom, oženil sa a vychoval jedného syna. Manželku stratil v čase, keď mal jeho syn 13 rokov. Zomrela na zápal pľúc a tak výchova syna ostala na ňom samom. Vychoval syna, zabezpečil zázemie, aby sa v ňom obaja cítili dobre , i keď prišli o tú najmilovanejšiu osobu.   Medzičasom si našiel novú partnerku s ktorou sa v Kanade oženil , a ktorá bola o 15 rokov mladšia, ako on. Po troch rokoch jej bolo za Slovenskom veľmi smutno, a tak sa rozhodla, že jediným východiskom, ako uspokojiť svoj nepokoj duše bolo vrátiť sa. Prehovorila ho a pretože ju mal strašne rád, s návratom súhlasil. Nevedel však, čo ho čaká a aké pocity ho budú múčiť. A možno aj vedel, ale láska k tejto žene bola silnejšia, ako jeho pocity a myšlienky.Na Slovensko sa vrátil v máji minulého roka. Kúpil a zariadil si 4-izbový byt. Samozrejme byt napísal na milovanú ženu a tiež aj testament, v ktorom všetko odkázal jej a nie synovi. Zabezpečil ju a nemyslím, že sa po jeho smrti bude mať najhoršie. V deň, keď sa všetko prepísalo na ňu nebrala ohľad na neho. Vzala všetky doklady a o 20 minút sa stratila a odcestovala do Bratislavy, kde mala svoj byt a priateľa. Opustila muža (hlupáka), ktorého „milovala.“ Bola mladá a nebude sa predsa viazať k starému človeku, ktorý navyše bol pijan, ale dobrého srdca.   Celý ten čas sa nevedel vysporiadať s jej odchodom. Začal viac piť až kým sa nedostal na psychiatriu, ktorá mu vôbec nepomohla. Pije stále a oveľa viac. Zanedbáva sa. Hygiena pre neho neznamená nič. Len pije, spí, pije spí a z izby vyjde len vtedy ak potrebuje na záchod. V jeho izbe je smrad z cigariet, alkoholu a potu. Fľaše od alkoholu sú v skrini na veci uložená jedna vedľa druhej starostlivo, ako vojaci. Samozrejme prázdne. Pod vankúšom a v zásuvkách má uložené prázdne dvojdecové fľaše. Celkom sa prestal o seba starať. Nič ho nezaujíma, neteší, nepovzbudzuje do života. Byt z ktorého mal radosť a tak rád zariaďoval, postupne znenávidel viac a viac. Zanedbával nie len byt, ale aj seba. Špina, smrad sa ťahala z každej miestnosti.   Rozhodol sa vrátiť späť do Kanady. Podľa jeho slov je to jeho jediný domov. Byt predáva, piť neprestane, ale ako sám vraví – neupije sa k smrti skôr, ako uvidí svojho syna. Potom môže zomrieť.   Nevedela som pochopiť, a ani asi nepochopím, prečo všetko, čo tak ťažko získal hodí za hlavu, len kvôli alkoholu. Inteligentný, vyštudovaný, predtým cieľavedomý človek, ktorý preskákal mnohé prekážky sa naraz vzdal a uznal, že je alkoholik a piť neprestane.   Človek by sa nemal vzdávať a podľahnúť alkoholu. Ten ešte nikdy nič nevyriešil a nie je pravda, že pitím človek zabudne na problémy a rany, ktoré dostáva od najmilovanejších ľudí. To je však na každom alkoholikovi, aby si to sám uvedomil skôr než bude neskoro a zničí svoj život a sám seba. Oni si to neuvedomujú, ale svojím počínaním ubližujú aj tým, ktorí ich majú radi a záleží im na nich. Spomienka na osobu, ktorú milujete a mate radi nie je práve najkrajšia, ak zomrie len preto, že si nevedela povedať – TAK DOSŤ!!! Alkohol nie je riešením problémov – to je môj   názor.