Nikdy neprestanem milovať Sisi
„Mamka, keď vyrastiem chcela by som byť princeznou!“ – vyhlásila malá Sisi. „ ale veď ty si princeznou!“ – pohladila som ju po tvári a usmiala sa. V srdci som však mala veľký smútok. Vedela som, že moja malá Sisi bude mať ťažký život. Keď sa narodila bola tým najkrajším bábätkom, ktoré som videla a vždy pre mňa bude najkrajším dievčatkom. Po dvoch mesiacoch nás prišla pozrieť detská lekárka domov, ako sa Sisi vedie a prezrela ju. Oznámila mi, že moje dieťa nevidí. Hneď nás posielala na druhý deň po lekároch, aby zistili prečo sa tak stalo. Navštívili sme najlepších odborníkov. Malá Sisi prešla aj operáciou, ale už nebolo pomoci. Zrak jej už nik nevráti. Takmer som pri týchto slovách omdlela, z očí sa mi liali slzy takže som nič nevidela a jediná otázka, prečo Sisi sa mi pretláčala cez trasúce sa pery. Sisi som držala v náručí a túlila k sebe. Lekár ma ukľudňoval, ako sa len dalo, ale ja som neprestávala plakať. Myšlienkami sa mi predierali otázky, ako bude Sisi rásť, ako bude žiť a ako sa vyrovná s tým, že nikdy neuvidí svet okolo seba, že nikdy neuvidí slnko, nebo ani krásne farby a vždy bude odkázaná na pomoc iných ľudí. Napadali ma otázky na ktoré som nevedela odpoveď. Lekár ma upokojoval, že to nie je až také zlé, pretože sú detí, ktoré sú na tom omnoho horšie. V tej chvíli som sa na neho veľmi hnevala, ale dnes už viem, že mal pravdu. Nikdy som sa nezmierila s tým, že moja dcéra nevidí, ale vďačila som za to, že je so mnou, a že je živá. Starala som sa o môjho anjelika s láskou, tešila sa z jej prvých slov, z prvých nesmelých krôčikov. Je tak krásna. Jej svetlé kučeravé vlasy žiarili, ako slnečné lúče. Česala som jej vrkôčiky a stále sa rozprávala. Keď nastúpila do prvej triedy vyzerala ako bábika z výkladu. Mala som strach, nie pretože Sisi nezvládne prvé dni v škole, ale z toho, ako ju prímu medzi seba. Chodila do špeciálnej triedy a bola tam ako jediná nevidiaca. Stála som a dívala sa na detí, ktorým chýbalo zdravie, ale nechýbala im úprimnosť a úsmev na tvári. Malá Sisi zvládala školu a ja som sa učila spolu s ňou. Už mi nedávala otázky ako pred rokmi, ale zaujímala sa o to, akú farbu má slnko, akú farbu majú kvety, ako vyzerajú zvieratá. Veľmi veľa sme sa spolu rozprávali a spoločne sme spoznávali krásy okolo seba. Áno pri malej Sisi som sa naučila, že všetko okolo nás má nejaký význam. Sisi začala chodiť do speváckeho krúžku. Jej hlas bol zvonivý, prenikavý a tak sme všetok voľný čas venovali spevu. Spev ju očaroval a začal byť pre ňu veľmi dôležitý. Roky ubiehali a Sisi vyrástla. Bola z nej pekná žena, plná života a hudby. Chodievala na koncerty a vyučovala spev aj na škole, kde si našla priateľa s ktorým sa vzali. Prišiel čas a malá Sisi sa konečne stála princeznou. Bola som najšťastnejšia mama na svete a som.
Aj keď Sisi nikdy nevidela moje modré očí, cítila veľkú lásku z môjho srdca. Nikdy neprestanem milovať moju malú SISI!
