Preži a pochop
Je veľa ľudí, ktorí nás nechápu, nesnažia sa pochopiť naše cítenie, naše duše a nás samotných to stále veľmi ubíja. Čakáme na chvíľu, keď budeme pochopení, milovaní, uctievaní, čakáme na chvíľu, keď nám iní prejavia rešpekt, keď nám niekto povie – „Teba potrebujem, teba milujem, bez teba nemôžem žiť!“ čakáme na chvíľu, ktorá nepríde pokiaľ si my sami neuvedomíme, že chápeme iných, že si ich uctievame, rešpektujeme, kým im nepovieme – „Potrebujem ťa, milujem a nemôžem bez teba žiť!“
Ak sa nám nedarí povieme si, že nemáme šťastie, ale šťastie je len sen, no bolesť je skutočná a záleží len na nás, či žijeme alebo umierame. Nevlastníme naše srdcia, stále ich niekomu dávame, alebo nám ich niekto ukradne. Kto ubližuje nevie, ako veľmi to bolí a ten komu je ublížene, nepochopí toho, kto ubližuje. Najčastejšia otázka – „Prečo ja, prečo sa to stalo mne?“
Všetko je o ľudskom porozumení, o dorozumievaní sa, komunikácii. Počúvaj a pochopíš, že šťastie príde aspoň raz za život, pretože život sa nepýta – ty musíš!
Závidím vám, keď neviete o čom píšem. Kto nič neprežil, nič nepochopí!
