Rozdelené srdce (1. časť)
Mala osemnásť rokov a celý život pred sebou. Nemala tušenia, ako a s kým ho prežije. Do práce nechodila a ani doma nebývala, pretože sa s mamou nezhodla a z bytu ju vyhodila. Príčina ich hádok bol muž, ktorý bol oveľa starší. S Milanom sa často hádala, lebo veľa pil, ale verila, že prestane. Trávili spolu veľa času, ale Milan nezmenil svoje postavenie k alkoholu. Začala chodiť k mame na krátke návštevy a neskôr aj častejšie, pretože Milan trávil viac času v krčme, ako s ňou. Raz, keď prišla k mame zoznámila sa s jedným mladíkom, ktorý bol kamarátom jej brata a páčil sa jej. Rasťo mal modré očí tmavšie vlasy, bol štíhly a vysoký, mal príjemné vystupovanie a upútal ju jeho smiech. Niekoľko krát si spolu vypili kávu a rozprávali sa o svojich i všeobecných problémoch. Ona o svojom priateľovi, ktorý nechcel prestať piť a on o svojej priateľke, ktorá s ním čakala dieťa a chcela ísť na potrat. Nesúhlasil s tým, ale nedala si povedať, tak sa s ňou rozišiel. Zakaždým sa však z návštevy vrátila k svojmu priateľovi, ktorý býval na dedine. Stále ho však našla v krčme opitého pod obraz boží. Dala mu na výber, buď ona alebo alkohol. Piť neprestal a tak sa na druhý deň pobalila a vrátila sa k mame domov. Vzťah, ktorý mala nevyšiel i napriek tomu, že si spoločne plánovali budúcnosť. Alkohol bol na prvom mieste. Mama ju prijala, lebo s rozchodom bola spokojná. Nemala Milana rada, lebo jej nedával peniaze zakaždým, keď pýtala. Stačilo, že raz jej dal a už bol miláčik, ak nedal bol len obyčajný ožran. Milan každý deň chodieval a prosíkal o poslednú šancu, o odpustenie. Všetko však bolo márne, nedostal ho, pretože stále prišiel podgurážený alkoholom. Jedného dňa chodiť prestal a už Milana viac nevidela. Vytratil sa jej z očí, aj zo života. Pár rokov na to sa dozvedela, že zomrel následkom pijatiky, keď prechádzal cez cestu a zrazilo ho auto. Rasťo ďalej chodieval na návštevy k jej mame. Nebola často doma, ale keď sa náhodou stretli sadli si ku káve a porozprávali sa. Začal mať o ňu záujem, čo jej dal aj najavo pozývaním do reštaurácie a na prechádzky po meste. Všetko sa začalo v jeden večer, keď ju pozval do kina na nejaký japonský film. Sedeli vedľa seba, cítili to isté, ale ani jeden z nich nemal odvahu prelomiť bariéru strachu, ako to ten druhý vezme. Dívali sa na seba, a ak by sa ich niekto spýtal na dej filmu, ťažko by ho opísali. V jednu chvíľu však vzal jej ruku do svojej a už ju nepustil. Bola šťastná, že to bol práve on, pretože ona nemala odvahu. Celou cestou ju držal za ruku a rozprával, ako sa mu páči, že ju má rád. Odprevádzal ju domov, ale cesta trvala veľmi dlho. Doma u mamy si spolu ešte vypili kávu. Sedel blízko nej a držal ju za ruku a ona cítila, ako jej srdiečko bije. Cítila, že ho má rada. Neskôr večer sa rozlúčili a dohodli sa na ďalší deň. Prvá pusa, ktorú si dali chutila sladko a prezrádzala túžbu, ktorá sa zrodila v každom z nich a lúčenie bolo dlhšie, ako možno mali v pláne. Ráno sa stretli a vyrazili do mesta. Poprechádzali obchody, nakúpili zopár vecí, posedeli si v reštaurácii. Cítili sa spolu krásne, usmievali sa a zisťovali o sebe, čo najviac informácii.
Začal chodievať oveľa častejšie a trávil s ňou všetok čas. Zahŕňal ju pozornosťami, nehou, darčekmi. Kúpil jej hodinky a striebornú súpravu náušníc, náramkov a retiazku. Bola to podľa nich láska na prvý pohľad i keď niekedy boli chvíle, keď sa poškriepili.
Bola prchká a skôr než si niečo premyslela, tak to povedala a už bolo zlé. Ale udobrili sa, ako aj vtedy, keď boli na zábave a zvrtla sa tam mela kôli tomu, že šla tancovať s cudzím mužom a na parkete sa zabávala. Urobila to však preto, lebo on tanec odmietol a len sedel a rozprával sa a pil v spoločnosti, ktorá sedela pri stole.
Porozbíjal poháre pri čom si poranil ruku a prerezal si žili. Zaplatil všetko, čo rozbil a aj účet a odišiel. Ona však ostala do záverečnej a až potom sa vrátila domov, kde ju už čakala mama, ktorá sa o všetkom dozvedela. Spustila lavinu nadávok, výčitiek a lietali aj facky, bez toho, aby sa aj jej spýtala, prečo sa to všetko udialo.
Ráno sa však s Rasťom zmierila, požiadala ho o prepáčenie a všetko bolo v poriadku. Mal ju veľmi rád i keď bola poplašená, prchká a impulzívna.
To ešte netušila, že v tento deň sa vidia naposledy. Prišiel za ním akýsi muž a odviedol ho. Nevedela o čo ide, čo sa stalo a celý deň čakala kedy sa ukáže, ale nechodil.
Večer si sadla ku káve s mamou, ktorá jej po chvíli konečne povedala pravdu, ktorá ju ranila. Peniaze, ktoré Rasťo mal neboli jeho. Ukradol ich akému si mužovi a preto ho ten muž odviedol. Bol z kriminálky. Najviac sa hnevala na svoju mamu. Mala jej povedať pravdu. Hnevala sa aj na Rasťa a pokladala to za klamstvo z jeho strany. Začalo sa vyšetrovanie celej rodiny na polícii a následovne súd, kde bola prítomná aj ona. V očiach mala slzy, keď priviedli Rasťa spútaného v putách so strážcami z oboch strán.
Sudkyňa bola nekompromisná a prísna. Rozsudok znel osemnásť mesiacov. Plakala, chýbal jej. Odviezli ho a nedovolili sa ani rozlúčiť. Bolo jej veľmi smutno. Vyžiadala si adresu od sudkyne kam ho odviedli a ešte v ten deň mu napísala list. Stále bola smutná, chýbal jej jeho smiech, rozprávanie sa a výlety. Uvedomila si, ako veľmi ho má rada. Keď šla prvý krát na návštevu bola šťastná, konečne ho uvidí. Konečne ho bude počuť. Tak sa aj stalo i keď cesta bola pre ňu dosť komplikovaná kôli návštevným hodinám. Bola nesmierne šťastná, že ho vidí a pusa bola tá najsladšia, ktorú si kedy dali. Delil ich meter široký stôl, ale aj tak mali k sebe veľmi blízko srdciami a láska prechádzala od jedného k druhému cez dlane, ktoré si držali celú dobu.
Práve v tejto chvíli, na tejto návšteve, medzi chmúrnymi šedými múrmi s ostrahou sľúbila Rasťovi, že na neho počká a neopustí ho. Obaja boli šťastní.
Stisol jej dlaň, ako by chcel dať na vedomie, že mu veľmi chýba a srdce mu zviera. Hodiny návštev sa rýchlo končili a ona si priala, aby sa čas zastavil. Ale nezastavil, ubiehal ešte rýchlejšie. Rozlúčka bola smutná a z očí jej padali slzy pri pohľade na Rasťa, keď ho odvádzali z návštevnej miestnosti. Aj cesta domov bola smutná. Písala mu naďalej listy. Našla si robotu a žila naďalej s očakávaním, že čoskoro sa Rasťo zjaví vo dverách.
Až, až do chvíle kým neprišiel on – láska z detstva, láska, ktoré sa nenaplnila a ostala spomienkou na detstvo. Odmietnutá, pretože nemala nádej pokračovať. Ich cesty sa nespojili a každý si žil život zvlášť.
Zázraky sa dejú – povedala si a zabudla na sľub, ktorý dala Rasťovi. Zabudla na city, ktoré k nemu prechovávala, zabudla na bozky, ktoré tak sladko chutili, zabudla na nežné dotyky, zabudla na úsmev, ktorý ju zakaždým rozveselil.
Zabudla na srdce, ktoré vzala Rasťovi, bez toho, aby mu ho vrátila so slovami – „ prepáč, nemôžem inak!“
Zabudla na písmenka, zabudla....
Zabudla kôli láske z detstva, kôli snom, ktoré kedysi mala, kôli láske, ktorá sa jej stratila na nejaký čas.
Zabudla kôli láske, ktorá sa vrátila a ona nechcela zahodiť možnosť získať si ju a byť šťastná.
Neuvedomila si, že svojim rozhodnutím ubližuje Rasťovi, neuvedomila si nič. Veď prečo aj, vrátila sa jej láska z detstva...
Tým sa však ešte nič neskončilo a Rasťo po nejakom čase sa do jej života vrátil, ale.......
