Spalená láska
Už sa Vám stalo, že ste kôli nepozornosti prišli o svoje šťastie na nieaký čas? Tak takúto smolu mala jedna moja kamarátka.
Ako každý týždeň v sobotu robievala veľké upratovanie, varila a pobehovala po byte. Vždy si všetko chcela urobiť doobeda, aby poobedňajši voľný čas stravila so svojim synom, ktorý mal vtedy len dva roky.
Postavila kuraciu polieku a medzitým upratovala. Pootvárala okná a behala z izby do izby a jej syn sa jej, ako vždy plietol pod nohy a prenásledoval ju, ako malý detektív.
So všetkým jej chcel pomáhať a stále si mrmlal niečo čomu nerozumela.
Z kuchyne behala do kúpeľne, potom zas do izby a dookola.
Konečne sa jej podarilo upratať aj to, čo jej syn zakaždým poroznášal po byte, dovarila jedlo a nakrmila svojho syna. Poobliekali sa a vybrali sa von. Už bola na odchode z bytu, keď jej zavolala kamarátka a spýtala sa jej, či by nešla spolu s malým a nimi na opekačku. Bola rada, že nebude sama a tak súhlasila. Preobliekla syna aj seba do športového oblečenia, nabalila všetko čo potrebovali a vydali sa na výlet. V tú chvíľu este netušila, že tento deň bude tým najsmutnejším, aký ju kedy postretol.
Konečne dorazili na miesto blízko lesíka, kde bol vyhradený priestor na opekanie. Ona sa rozhodla, že s deťmi ostane pri ohnisku a kým oni podonášajú suché konáriky urobí malú vatričku. Kamarátka jej pri odchode povedala, že ak by oheň nechcel chytiť v batohu nájde malú fľaštičku s petrolejom.
Všetci si šli po svojej robote. Kamarátky sa vydali do lesíka po konáriky a ona sa pustila do ohnska. Poukladala si halúzky na papiere a snazila sa ich zápalkami zapáliť, ale kakaždým jej ju vietor zhasil. Zlostila sa, pretože mala len pár zápaliek, keď ju v tom napadlo, že si môže pomôcť petrolejom. Deti stále pobehovali okolo nej a naháňali sa. Napomínala ich,aby dávli pozor a niečo sa nestalo. Vzala fľaštičku s petrolejom, poliala papiere a zapálila. Zabudla však, že fľaštičku položila vedľa ohníka a na malú chvíľu sa otočila, pretože započula plač syna, ktorý spadol a ona sa preľakla. V tom však oheň vyšľahol a jej začali horieť vlasy. Snažila sa uhasiť, ale oheň bol stále silnejší. Zakrýval jej celú tvár. Kričala od bolestí a s ňou spolu aj detí od strachu, pretože videli ako ju plamene zahaľujú. V kratkej chvíli sa k ním zbehli všetci prítomni. Kým jedna bežala ukľudniť detí, druhá sa snažila uhasiť oheň na kamaratkynej hlave.
Zavolali sanitku, ktorá ju odviedla do nemocnice s ťažkými popáleninami a zavolali jej manželovi. Povedali čo sa stalo a tiež trebalo vziať jej syna. Na druhý deň sa dozvedeli, že kamarátka ostane v nemocnici dlhšiu dobu, nakoľko mala vysoký stupeň popálenia. Po niekoľkých týžňov strávených v nemocnici sa konečne vrátila domov. Veľmi sa príchodu obávala a mala aj prečo. Syn, ktorý s ňou trávil celé dni k nej nešiel, ale sa rozplakal od strachu. Nespoznal mamu. Veď pretým vyzerala krajšie a teraz?
Bolo to veľké utrpenie, túžila svojho syna objať a zasypať bozkami, ale on ju odmietal. Nakoniec museli malého odniesť k starej mame. Manžel s ňou tiež netrávil veľa času, nakoľko musel chodiť do práce. Kamarátky za ňou prišli na návštevu len raz. Zakaždým, keď sa im ozvala mali veľa práce a povinností. Pomaly upadávala do depresii. Navštevovala psychológa, chodievala na vyšetrenia, ale nič nepomáhala. Maláho videla každý tretí deň, keď mal manžel voľno. Každé stretnutie bolo navlas rovnaké. Jej syn sa jej stále bál.
Po niekoľkých mesiacoch, keď už nemusela chodiť po nemocniciach a aj operácie mala za sebou rozhodla sa malého vziať domov.
Vedela, že ak bude so synom tráviť vedšinu času si na ňu zvykne a prestane sa báť a tak sa aj stalo. Všetci si nažívajú v spokojností ako kedysi. Neprestali sa mať radi a na jej novú tvár, i keď už nie tak peknú si zvykli. Veď ona ostala rovnaka v srdci aj v dusi a nikdy ich neprestala mať rada a ani oni ju.
