Stále nás to trápi
V detstve i dospievaní poznávame lásku, ktorá je iná, než tá ktorou nás milujú naši rodičia, ktorá nás obklopuje a chráni, alebo aspoň by mala. Lásku, ktorú prežívame v dospievaní začína zamilovanosťou, stavom poblúznenia a nemáme očí pre nikoho iného, než pre toho, koho milujeme. K tejto láske patrí aj sexualita. I láska mladých ľudí, ktorí spolu ešte sexuálne nežijú, je láskou sexuálnou.
Neustále hľadáme ideálnu lásku. Ale láska, ktorá odpovedá naším predstavám o ideálnej láske sa väčšinou podobá láske našich rodičov, ktorú sme poznali, alebo aspoň túžili. A v tom je ukrytý zdroj všetkých budúcich sklamaní a smútku, ale i nových možností a zážitkov.
Túžiš a potrebuješ byť milovaný taký, aký si. Pozeráš sa na seba kritický, utajuješ veľa svojich vlastností. Na jednej strane sa snažíš vyzerať, čo najlepšie a raduješ sa zo svojej lásky, na druhej strane máš obavy, čo urobíš, keď ti ublíži, keď ťa opustí, keď na teba zabudne? Láska to je strach zo straty partnera, ale aj seba samého.
Láska je nádherná!
Byť obdarený láskou nie len kvôli svojmu vzhľadu, byť uznávaný taký, aký ste, byť považovaný za žiadaného bez toho, aby si musel naplniť náročné očakávanie, byť milovaný preto, že si schopný milovať a to je to, čo skutočne hľadáš.
Tej skutočnej láske sa človek musí najskôr učiť. Je neustálym prelínaním sa blízkosti a vzdialeností. Jej základ je v tom, že prijímaš svojho partnera a vážiš si jeho život, že sa odvážiš oddať sa mu bez toho, aby si stratil svoju osobnosť.
Dôležitým predpokladom je prijímať sám seba, radovať sa zo svojich schopností. Mať sa rád i v prípade, že nevyzeráš dokonale a ani vtedy ak na tom nie si najlepšie.
V tom prípade nemáš o sebe dobré myslenie. Potom si sám začneš o sebe myslieť: „Keď to so mnou takto pôjde ďalej, tak ma ani druhí nemôžu mať radi!“
Vážiť si sám seba je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby človek skutočne dokázal milovať druhých ľudí a nemá to nič spoločné so sebectvom. Kto je sebecký, stojí sám sebe i druhým za láskou.
Kto sa má však skutočne rád, nebude u ostatných hľadať to, čo sám nieje schopný dávať a dokáže ľudí prijímať takých, akí sú.
