Všetko, čo na svete mám
Ak, by som mala vymenovať tri najvzácnejšie, najkrajšie drahokamy na svete nazvala by som ich menami mojich dcér, pretože ony sú pre mňa najvzácnejšie, najkrajšie, najtrblietavejšie drahokamy. Tri úžasné dcéry podobajúce sa jedna druhej a predsa každá je iná, každá niečím výnimočná, každá sama sebou. Jedná je citlivá, spoľahlivá, obľúbená. Druhá dynamická, otvorená, statočná, navonok tvrdá, nezraniteľná, ale vo vnútri citlivá a obetavá. A tretia usmievavá, nezbedná, vynaliezavá, ale veľmi milá a prítulná. Skrátka šibalka. Dcéry v ktorých sa ukrýva množstvo citov, lásky a nie len vzájomnej. Rozplače ich rozprávka, film aj pesnička. Ak by sa ma niekto spýtal, ktorú z nich mám najradšej, nevedela by som odpovedať. Všetky tri milujem nadovšetko na svete. Moje tri malé srdiečka s ktorými prežívam najkrajšie chvíle svojho života. Boli v nich aj smutné chvíle, keď ochoreli a ja som mala strach, aby sa im nič nestalo. Nocami som ich držala v náručí, aby som im bola, čo najbližšie. Často som s nimi spávala i keď neboli choré. Držala som im malú rúčku a zaspávala. Učila som ich prvé slová, prvé kroky a tešila sa spolu s nimi z každej vydarenej vecí. Isteže boli aj chvíle, keď ma nahnevali a niečo vyviedli. Spomínam si, že raz ráno som vstala a celú spálňu som mala posýpanú múkou a akoby to nestačilo obsypaná bola aj druhá dcéra v postieľke, ktorej to zdá sa vôbec nevadilo a dobré sa zabávala. Ja som to v tej chvíli zábavné nevidela a veľmi som sa nahnevala a hlavne vtedy, keď som dcéry umývala od múky a pod rukami sa mi vytváralo cesto. Vôbec ma nenapadlo, že moja dvojročná dcéra si otvorí skriňu, kde som vo vreci mala uloženú múku. Zakaždým, keď som vošla do spálne cítila som zubnú pastu, ale obal som nenašla. Záhada sa vyriešila, keď som večer ustielala posteľ. Pasta bola rozotretá na plachte. Tiež si spomínam na chvíľu, keď sa mi v byte stratila mladšia dcéra. Bála som sa, že sa niekam vybrala, ale ako keď dvere odomknúť nevedela. Hľadala som pod posteľami, v každej miestnosti a nakoniec som ju našla spinkať za oblečením v skrinke. Táto mladšia dcéra bola na vilomeniny, ako stvorená. Vtedy sa začali reklamy s Barbinami. Reklamovali sa všelijaké a aj tie, ktorým odstrihnete vlasy a opäť prilepíte späť. Samozrejme to vyskúšala na sebe, ale jej vlasy už nik neprilepil. To však ona vtedy nevedela a ja, keď som ju uvidela, myslela som, že ma porazí. Zavolala som kamarátku, nech ju ostrihá a upraví, ale kým sa do toho pustila, najskôr sa pobavila.
Je toho veľa, čo povystrájali a dnes, keď sú už veľké slečny sa na tom zabávame a ja si uvedomujem, ako rýchlo plynie čas. Už nie sú malé dievčatká, ktorým som zaplietala vrkoče, ukladala do postieľok, čítala rozprávky. Sú to slečny, ktoré sa menia na ženy. Už nedostávam nezmyselné otázky, ako sa volajú siedmi trpaslíci, ale otázky dospievajúcich dievčat. Môžem si požičať špirálu a čo mám kúpiť chlapcovi na Valentína?
Začali sa o seba viac starať, upravovať svoj výzor, obliekať sa, čo najmodernejšie. Začali si všímať chlapcov, používať komunikačné prostriedky. Začali mať svoj život.
Prežila som ich prvé lásky, sklamania, radosti, úspechy aj neúspechy. Nemám strach z toho, že raz odídu, pretože vždy budeme mať k sebe blízko. Vždy budeme štyri muškatierky. Všetky za jednu a jedna za všetky.
