Všetko sa zbláznilo

Všetko sa zblázniloAko často rozmýšľame nad tým, čo by sme chceli, po čom túžime, čo od života očakávame, ale málo kto z nás vie, že všetko máme takmer rovno pod nosom. Stačí natiahnuť ruku, dotknúť sa sna, vziať ho, vykročiť dopredu a dojsť do cieľa. Ale zdá sa nám všetko málo.Z jednej izby chceme vilu, z trabanta mercedes z výplaty bankové kontá a k tomu všetkému ženu ( muža) snov. Navštevovať hviezdičkové podniky, nosiť značkové odevy a vynímať sa medzi ostatnými. Vzlietnuť nahor a nedívať sa pod nohy.Zbláznila sa Zem, zbláznili sa zvieratá, zbláznil sa celý svet. Zbláznili sme sa my.Sústavne sa niekam ponáhľame, niečo prerábame, pracujeme takmer dvadsaťštyri hodín denne a unavení padáme do postelí často bez rozhovoru našich najbližších. Prestali sme mať pekné sny, veď prečo aj tak by sme si ich únavou nepamätali. Prestali sme si všímať svoje rodiny, veď prečo aj tak na ne nemáme čas.Kde však ostali skutočné hodnoty, hodnoty na ktoré naši predkovia boli hrdí a kde sa stratili časy, keď ľudia mali k sebe bližšie, dokázali si pomáhať, zabávať sa, keď ich zaujímal osud suseda, keď sa ranení neprekráčali na chodníkoch. Kde sú časy slušného správania, keď sa ženám dvorilo, kde sú časy prechádzok a posedení v letných záhradach? Kam sa podeli časy, keď pre ľudí rodina znamenala zmysel života?Stratili sa časy, keď sme sa večerami nebáli chodievať von, keď sme obuv nechávali pred dverami a bicyklami a kočiarmi sme nezaplňovali miesta v byte.Dnes sú takmer v celom svete vojny, každý s každým bojuje, každý každému závidí, každý každého ponižuje, každý každému ubližuje a každý každého podvádza mysliac si, že je to zmysel života.Vyhovárame sa na dobu, na dnešnú situáciu a neuvedomujeme si, že sme tú dobu vytvorili sami.Stále niečo zlepšujeme, objavujeme nový svet. Svet techniky a zbraní. Prirodzené veci nahradíme umelými. Pracovné sily sme nahradili strojmi, domácnosť mnohými robotmi a zdá sa, že v budúcnosti nebudeme musieť chodievať so psíkom na prechádzky, upratovať za nimi, sypať im granule a hnevať sa, že nám všetko rozhryzie. Nahradí ho stroj, robot ktorý vypneme a zapneme podľa nálady.Ak pocítime smútok a samota, poslúži nám, stačí stlačiť tlačítko. Ak sa budeme cítiť šťastní opäť stačí stlačiť tlačítko a domáce zvieratko sa stane len dekoráciou, súčasťou nábytku. Už len vymyslieť farbu, materiál, aby nám ladil s nábytkom a nenarušil harmóniu.Načo budeme vyrábať kvetináče, vázy? Nepotrebujeme doma pestovať rastliny, veď sme vymysleli kvetné vône. Stačí potriasť, strieknuť a celý byt nám rozvoniava ako ruža, konvalinka, alebo celá záhradka.Prečo chodievať na dovolenky, kúpime si vône oceánov, vône exotických štátov, vône ovocia a stlačíme dávkovač koľkokrát zatúžime po akejkoľvek vôni podľa chuti. Keď tak rozmýšľam máme vymoženosti sveta. Elektrinu, plyn, autá každej značky, televízory, kamery, fotoaparáty, pomocníkov v domácnosti, v zamestnaní a stále sa cítime nešťastní, stále nám niečo chýba a neustále niečo hľadáme.Hľadáme porozumenie, nežnosť a lásku. Všetko, čo máme vo vlastníctve nenaplnilo naše uspokojenie. Sme večne smädný a hladný. Nevieme si vychutnať, čo máme na dosah ruky. Chceme mať všetko krajšie, lepšie a drahšie. Vrátim sa pár storočí dozadu, keď neboli vymoženosti používať techniku, elektrinu a telefóny. Ako sa ľuďom muselo pekne spolunažívať. Večerami sedávali pri jednom stole a sviečke a rozprávali sa, venovali sa rodine. Stretávali sa, dotýkali sa jeden druhého a mali sa radi i napriek tomu, že nemali peniaze, luxusne zariadený byt, či vilu, ale ich domov, ich rodina bol zmyslom ich života. Dnes je medzi ľuďmi dotyk veľmi vzácny. Zapneme si mobilné telefóny, porozprávame sa, pošleme si obrázok z textom z akéhokoľvek miesta. Dotýkame sa tlačidiel, klávesníc na počítači a tvárime sa, že nám to stačí. Vymýšľame nové citáty, sťažujeme si, plačeme, ale prečo?Vidíme si do prírody, obdivujme krásy a zvieratá, načúvajme spevu vtákov a pozerajme sa večerami na hviezdy. Nevymýšľajme nové technologické a technické vynálezy, ktoré nám okrem citov a lásky dokážu všetko nahradiť. Milujme svet okolo nás taký aký je, nech sa príroda nebúri, pretože ju zanedbávame a likvidujeme. Obdivujme ju a starajme sa o ňu a ona sa prestane hnevať, nevymýšľajme nové zbrane. Veď na svete je aj tak dosť skazy a nešťastia. Nesnažme sa ovládať Zem a Vesmír, radšej si nájdime zmysel života, miesto kde budeme šťastní a spokojní. Nehľadajme krásu, veď aj ruža časom odkvitne. Naučme sa milovať život okolo seba, naučme sa milovať samých seba, aby sme raz mohli povedať, že žiť bolo naozaj krásne!