Písmo:
A-
|
A+
Avízo
Skončil mi básnik,
skončil mi nádejou,
prestal som hľadieť,
tak clivo za tebou.
Padol mi pohľad,
zmizol úsmev z tváre,
moja malá duša
je stratená stále.
(Marko Gróf Čierny )
Nestratil si básnika,
ani nádej s ním,
každá kvapka z dáždnika
spieva tebe rím.
Nech ti pohľad nepadá,
usmievaj sa stále,
aj slnko večer zapadá,
keď je už ospalé.
Ráno však zažiari
a lúče rozdá nám,
ako úsmev na tvári,
veď nie si vždycky sám.
Neverím, že nehľadíš,
cit sa stratiť nedá,
keď ma slovkom pohladíš,
aj smútok slzy predá.
Tak vrátil sa ti básnik,
nádej prišla tiež,
odložil si dáždnik,
prečo? – len ty vieš!
