Bezmocná túžba
V očiach mám smútok
v srdci žiaľ,
na stole sviečka dohára
o ňu tvoja fotka opretá
z ktorej si mi úsmev dal.
Dívaš sa na mňa,
máš v očiach toľko nehy,
od ktorej ma stále
diaľka delí.
Aj v mojich je neha,
tak veľmi by ťa chceli.
Majú príchuť mora,
príchuť sladkých vôd,
moje srdce však stále volá,
za mnou láska
z tej diaľky poď!
Nemôžem, neviem,
nechcem sa s tebou lúčiť,
že ťa prestanem ľúbiť,
to ti nemôžem sľúbiť!
Veď, ako by som mohla -
s tým sľubom , by ma
smrť zmohla.
Nedá sa otvoriť srdce
a vyhnať ťa von,
nedá sa vymazať pamäť,
zabudnúť na dotyky
a slová z hĺbky duše.
Nedá sa zastaviť čas,
keď v mojom srdci,
len ty miesto máš!
Bláznim, strácam rozum,
túžba je silná,
srdce klope –
láska pokoj nedá.
Stále ťa spomína,
Nechce sa ťa vzdať,
každú chvíľku
chce ťa pri sebe mať..
Tak veľmi mu chýbaš!
