Nikdy sa nevzdám
Chcem prirovnať tvoje očí k hviezde na nebi,
ale tvoj lesk ich všetky zrazu na iskričky premení.
Chcem prirovnať tvoje pery k červenej čerešni,
ale tvoje bozky omámia ma – srdce berieš mi.
Chcem prirovnať tvoj dotyk k listu v povetrí,
ale tvoja láska vášňou nešetrí.
Chcem prirovnať tvoje slová k hudbe sláčika,
ale tvoj hlas prekričí aj spev vtáčika.
Chcem prirovnať tvoje srdce, ale nie je k čomu,
iba ak, tak k srdiečku vyrytému stromu.
Spomínaš, ako sme tam ležali a dívali sa hore?
Nad našimi hlavami žiarilo oranžové zore.
Držal si ma za ruku a šepkal nežné slová,
bozkala som tvoje pery a chcela som to znova.
Objal si ma v páse a privinul k sebe,
ja patrila som v tú chvíľu stále iba tebe.
Tak už vieš prečo je všetko v tvojom tieni?
Pretože človeka s takým srdcom není!
Pretože si jediný koho chcem a milujem,
pod tým stromom, srdcom ti sľubujem.
Navždy budeš môj, aj keď vzdialený,
raz moje srdce všetko na šťastie premení.
Opäť budeš šepkať tie sladké slová
a ja budem vždy tvoja – znova a znova!
