Spôsob života: tiger asurijský obýva obrovské teritória, často až s rozlohou tisíc štvorcových kilometrov. Ak sa na tomto území nachádza dostatok potravy, po celý rok nevychádza za hranice revíru. Ak však nemá dostatok lovnej zveri, môže zaútočiť aj na väčšie kusy domáceho dobytka, prípadne aj psa. Samice si rovnako ako samce označujú teritórium močom alebo zoškrábavaním kôry na určitých stromoch. Tiger si pri pohybe po svojom revíri pravidelne kontroluje značky, rovnako ako aj značenia ostatných tigrov. Pachové značky majú význam nielen pri označovaní revíru, ale súčastne umožňujú stretnutia oboch pohlaví v čase rozmnožovania. K prelínaniu územia lovných revírov dochádza u tigrov iba v prípade území samčích a územiami samíc, pretože jednotlivé samce si svoje revíri pred ostatnými samcami úzkostlivo chránia. Samec tigra vedie samotársky život. Samice sú, naopak tolerantné a zvyčajne sa navzájom znášajú.
Potrava a lov: aj napriek svojej veľkej sile a čulým zmyslom musí tiger na love stráviť dlhé hodiny, úspešnosť jednotlivých pokusov uloviť korisť býva spravidla v pomere asi 1:10. Tiger sa za svojou korisťou plazí 10 - 25 metrov. Jeho plazenie má špecifickú podobu - tiger sa v chrbte prepadá, zatiaľ čo zadné nohy zostávajú pevne na zemi. Malé zvieratá usmrcuje prehryznutím hrdla, väčšie najprv strhne k zemi a potom prehryzne tepny v oblasti šije. Pri chybnom alebo neúspešnom zásahu tiger ustupuje do vzdialenosti asi 200 metrov. V takom prípade útok zopakuje iba výnimočne. Korisť po usmrtení zatiahne do úkrytu. kde ju potom žerie, pije vodu a usína. Zvyšky koristi však ešte pred usnutím dôkladne ukryje. Tiger, podobne ako ostatné veľké mačkovité šelmy, žerie potravu v polohe ležmo. Tiger sa špecializuje na lov veľkých kopytníkov, v prípade núdze žerie i ryby, žaby, korytnačky, vtáky, myši a občas i plody.
Zvláštné prispôsobenia: zimná srsť tigra usurijského má žĺtkastú farbu, na rozdiel od srsti letnej, ktorá býva zafarbená červenooranžovo. Odtieň bledej srsti dobre splýva so snehom pokrytou tajgou. Keďže tiger usurijský prežíva v extrémnych teplotách až okolo -45°C, jeho srsť je dlhšia a hustejšia, než srsť tigrov, žijúcich v teplejších oblastiach. Tiger usurijský je zároveň jediným tigrom, ktorého v oblasti slabín a brucha chráni pred ľadovým vetrom a nízkymi teplotami asi 5 cm hrubá tuková vrstva. Jeho lebka je v porovnaní s lebkou leva kratšia v tvárovej časti, oproti tomu však mohutnejšia v časti nostrálnej.
Rozmnožovanie: tiger usurijský nemá presne vymedzené obdobie rozmnožovania. Samica v čase ruje označuje miesta močom a pazúrmi vydriapáva značky na kôre stromov. Pretože tigrie revíry bývajú značne rozľahlé, samica sa často vydáva na cestu sama a vyhľadáva partnera. Samica je pripravená na párenie iba v období niekoľkých dní, zvyčajne troch až siedmich. Počas tohto krátkého časového úseku sa potom tigre pária mnohokrát a zostávajú po celý čas spolu. Samec potom samicu opustí, aby si opäť našiel inú. Asi o 95 - 112 dní sa na krytom mieste samici narodia dve až štyri slepé mláďatá. Matka ich kojí a spočiatku nenecháva osamote. Asi po dvoch týždňoch sa mláďatám otvárajú oči a v rovnakom čase im začínajú rásť prvé zuby. Vo veku dvoch mesiacoch mláďatá spravidla prvykrát opúšťajú svoj úlryt. Matka im však naďalej prináša mäso aj napriek tomu, že ich ešte stále kojí, a to až do veku 5 -6 mesiacov. Takto staré mláďatá už však matka berie so sebou na lov. Už v takomto mladom veku majú malé tigre vrodenú schopnosť uchopiť korisť za krk, od matky sa potom naučia presne nájsť to správne miesto, kam musia zahryznúť. Táto príprava na budúci samostatný lov trvá niekoľko mesiacov. Najčastejšou zábavou malých tigrov sú naháňačky a vzájomné súboje. Aj tie sú však iba sústavným nácvikom loveckých metód. Asi vo veku jedného roka vychádzajú mláďatá po prvýkrát samy na lov, aby si zároveň overili techniku, ktorú sa naučili od svojej matky.
- tigre sä schpné prenášať aj takú ťažkú korisť, na zdvihnutie ktorej by bolo treba päť silných mužov.
- keď sa stretnú dva tigre, pozdravia sa zvláštným zvukom, ktorý vzniká prudkým vyfŕknutím vzduchu z nosa a papule, iným výrazom priateľstva medzi tigrami je dotyk hlavami, lícami a napaokon vzájomné oteranie bokov.
- ak chce tiger v takom chladnom podnebí prežiť, musí denne spotrebovať aspoň 9 - 10 kilogramov mäsa
Výskyt: v povodí rieky Amur a Usuri na Ďalekom východe na území Ruska a Číny.
Ochrana druhu: tento druh tigra je ohrozený predovšetkým ničením jeho pôvodného životného prostredia. V súčastnej dobe sa počet exemplárov tigra usurijského odhaduje asi na tristo žijúcich kusov. Dnes žije omnoho viac tigrov usurijských v zajatí než vo voľnej prírode.
Dĺžka: samce 2,7 - 3,6 m, samice sú menšie.
Výška tela v najvyššom bode: 105 - 110 m.
Pohlavná dospelosť: v 3 - 5 roku.
Obdobie rozmnožovania: počas celého roka.
Dĺžka gravidity: 95 - 112 dní.
Počet mláďat v jednom vrhu: maximálne 7, zvyčajne 3 - 4.
Správanie: nočná aktivita, samce žijú samotársky.
Potrava: srnce, jelene, divé kozy, diviaky, lososy, rysy, medvede.
Dĺžka života: asi 15 rokov.
Príbuzné druhy: rozlišujeme osem poddruhov tigra a všetky sú ohrozené vyhynutím. Tigra balijského a jávskeho zaraďujeme k celkom vyhynutým druhom.
RAD: mäsožravce
ČEĽAĎ: mačkovité
ROD a DRUH: panthera tigris altaica
