Spôsob života Pandy - svojou postavou pripomína medveďa hnedého. Svojou anatomickou stavbou tela je príbuzná medvedíkovi čistotnému. A vedci sa tak dodnes nevedia dohodnúť, do ktorej skupiny vlastne Pandu majú zaradiť. Aj keď je Panda stavbou svojho chrupu mäsožravec, stala sa bylinožravcom. Vo svojej domovine, v horách strednej Číny, sa živí iba lístkami a výhonkami bambusu. Bambus je vysoká tráva, ktorú pomocou zubou je iba ťažko spracovateľná. Aby sa Panda mohla živiť bambusom, museli sa jej zaobliť korunky rezákov a rzšíriť žuvacie plochy stoličiek. Iba tak je totiž schopná rozhyzť tvrdé stonky bambusu na kašu. Keď chce Panda nájsť potravu, nemusí utekať nikam ďaleko, pretože bambus rastie všade v studených a vlhkých lesoch v oblastiach hôr. Ako samotárske a plaché zviera je Panda najaktívnenjšia na svitaní a pri večernom súmraku, a preto je v zelenom polotieni bambusových lesov iba ťažko spozorovateľná. Vedci musia často pri pozorovaní Pandy vyčkávať aj celé týždne, kým sa im napokon aspoň jedenkrát podarí uvidieť zviera v bezprostrednej blízkosti. Panda sa pohybuje po zemi podobne ako medved, prevažne krokom. Je ale tiež schopná, aj keď neobratne klusať a pohybovať sa krátkymi skokmi.
Zmenšuje sa populácia - pri štúdiu Čínskej literatúry zistíme, že výskyt Pandy veľkej v lesoch južnej a strednej Číny sa v prameňoch z posledných 500 rokov zachytáva často. Dnes sa bohužiaľ Panda vyskytuje iba v izolovaných vysokohorských lesoch oblastí Sečuánu a v ostatných ohraničených provinciách južne od stredného pásma hôr v oblasti Quinling. Aj keď presný počet nie je možné dokázať, predpokladá sa, že celkový počet jedincov Pandy nepresahuje počet 500 - 1000 zvierat.
Hlavnou príčinou poklesu početnosti Pandy je ničnie jej životného prostredia. Na juhu a východe Číny sa lesy kĺčujú kvôli osídlovaniu a získavaniu ornej pôdy, pričom Panda je zatlačovaná do najdrsnejších oblastí. V takýchto oblastiach je nutné, aj keď tu Panda nie je lovená, areál jej rozšírenia chrániť a vyhlásiť za rezerváciu. Najväčším súčastným problémom Pandy je jej izolácia. Celkovo trinásť horských rezervácií je od seba oddelených trávnatými a obilnými polochami, čo vlastne znamená, že stretnutie Pand zo susedných rezervácií nie je možné.
Aj keď populácia v jednej rezervácií dosahuje počet niekoľkých desiatok zvierat, dochádza tu ku kríženiu medzi pribuznými jedincami. Pandy veľké sa príliš úspešne nerozmnožujú, a preto dochádza k neustálemu poklesu odchovaných mláďat. Samica rodí iba jedno mláďa a ak sa objavia dvojčatá, samica sa sústredí iba na jedno mláďa.
Pandy v zajatí - nie len v prírode, ale aj v zajatí žijú Pandy v izolácií. V roku 1869 bolo toto zviera vedecky popisané, ale prvá živá Panda bola odchytená až o 60 rokov neskôr. V roku 1936 sa Američania Floyd Smith a William Harknes vypravili do číny. Expedícia ale stroskotala, pretože W.Herkness v Šanghaji náhle zomrel. Jeho vdová, pani Harnessová sa rozhodla, že jeho zámer uskutočni sama. Preukázala obdivuhodnú vytrvalosť a podarilo sa jej vzácné zviera vystopovať.
Prvú Pandu, ktorá sa dostala do zajatia, pomenovali Su lin. V roku 1938 odcestoval do číny aj druhý účastník expedície F. Smith, ktorý naspäť priviedol päť Pánd. Tri z nich sa stali majetkom londýnského Regenst Parku. Používali sa ako dar predovšetkým pre diplomatov a zástupcov vlád, ktorí navštívili Činu. Ak zvieratá prežili stratiplnú cestu a boli umiestnené do ZOO, strávili zvyšok svojho života v úplnej samote. Ohady hovoria o viac než stovke takto držaných zvierát v Zoologických záhradách od začiatkov až po súčastnosť.
Chvostom Pandy rástla prestíž zoologických záhrad v rôzných krajinách, a tak sa Pandy okrem Číny chovali v každej ZOO jednotlivo alebo v pároch. Mnohé v zajatí držané Pandy amli psychické problémy, takže ich chov a rozmnožovanie boli pomerne problematické.
Opatrenia na záchranú druhu - Čína je pyšná na svoju Pandu veľkú. Zriadila už veľké množstvo vedeckých centier na jej pozorovanie vo voľnej prírode, aby bolo presne zistené, ako žije, čo obľubuje a ako by bolo možné vytvoriť optimálne podmienky na jej úspešné rozmnožovanie. Výskum je ale veľmi ťažký, pretože Panda žije v neobývaných a ťažko dostupných oblastiach, v strmých skalách a v hĺbokých, husto porastených tiesňavách a roklinách. Výskumné kolektívy už však vyvinuli niektoré postupy na zvládnutie týchto probmlémov. K najdôležitejším patria anylýzy trusu Pandy. Veľmi precízna je tiež metóda rádiotelemetrie, ktorá sa používa na výskum života zvierát. Na tieto účely musí byť však Panda najslôr odchytená a na telo sa jej musí pripevniť obojok s minivysielačkou. Potom je opäť vypustená do voľnej prírody.Vysielačka sprostriedkúva informácie o pohybe zvieraťa, ale napríklad i o jeho krvnom tlaku.
Vedci sledujú dve däležité ciele, predovšetkým chcú zabrániť novej katastrófe vyhladovania kvôli nedostatku bambusu, podobne ako sa to stalo v roku 1975. Druhým cieľom je je zvýšenie počtu jedincov Pandy. Hneď naa začiatku svojej práce prispeli výskumníci k riešeniu prblému zberu bambusu, keď jeho kultúry roku 1963 obnovili na miestách, kde predtým rástol a nakoniec odumrel. Špeciálne "panda hliadky" pripravovali miesta na kŕmenie a vyhľadavali miesta na kŕmenie a vyhľadavali hladujúce zvieratá, o ktoré sa starali, aby sa počet uhynutých kusov mohol obmedziť iba na 14.
Môžeme očakávať ešte väčšie úspchy, ak sa podarí uskutočniť plány, podľa ktorých majú byť do oblasti obývaných Pandami vysadzované rôzne druhy bambusu, ktoré nikdy neodkvitnú súčastne.
Pandy tu tak budú nachádzať vždy dostatok potravy. Iný pokrokový nápad je začiatkom stratégie spájania jednotlivých rezervácií takzvanými bambusovými korídormi-umelo vysadzanými pásmami bambusových porastov. Pandy by sa tak v prípade potreby mohli presúnuť k iným rastlinám, čo by mohlo viesť aj k premiešaniu medzi jednotlivými populáciami.
Úspešné rozmnožovanie zvierat v zajatí prirodzeným spôsobom zataiaľ nie je veľmi nádejné. A to preto, že je ich príliš málo a párenie v zajatí je celkom vynimočné. Práve preto sa už začína skúšať metóda umelého opoldňovania. Na tomto mieste je však nutné prekonať jeden veľký problém - samica pandy je totiž schopná oplodnenia iba počas niekoľkých dní v roku.
