Vedela som presne, čo budem variť. Darček bol doma už aj zabalený skoro mesiac a tak som v deň D vyrazila z roboty skôr. Nakúpila som, uvarila, nachystala stôl a mala som ešte aj dosť časovej rezervy, ktorú som teda využila na prechádzku s našou fenkou. Tešila som sa. Vedela som, že bude mať radosť keď príde a uvidí to prekvapenia. Aj darček sa podaril. Po dlhom čase sa mi podarilo zohňať knihu, ktorú dávno chcel.
Na ceste z prechádzky som zmenila pôvodnú cestu a šla okolo kvetinárstva. Kvety mám rada. Manžel to vie, občas mi donesie kyticu či kvet len tak pre radosť. Ani neviem ako a urobila som rýchle rozhodnutie. Šla som dnu, vybrala bielu ružu, zaplatila a šla domov.
Kvety kupujem pre kamarátky,keď idem na návštevu, známim k narodeninám a teraz som kúpila svojmu mužovi, nič zvláštne som na tom nevidela.
Keď sa vrátil z roboty, bol naozaj prekvapený. Večera mu chutila, rozprávali sme sa, smiali, bolo vidieť, že ho to veľmi potešilo a ja som bola spokojná. Kým otváral fľašu vína, šla som po darček a ružu, pristúpila som k nemu, zablahoželala a podala veci.
Vtedy sa to stalo. Bol zaskočený. Chvíľu pozeral a potom len dodal: „ To je prvykrát v živote, čo som dostal kvet." - objal ma a nebolo pochýb o tom, že je úplne spokojný.
Úprimne, zaskočená som ostala ja. Kúpila som kvet. Pre radosť, z lásky. Kúpila som ho človeku, ktorý je súčasťou mňa. Človeku, ktorý mi kúpi kvety niekoľkokrát do roka a ja som to urobila po prvykrát a videla som, ako ho to dojalo, potešilo. Jeden kvet, ktorý nás spojil zase o niečo bližšie. Život je o maličkostiach a kvety vedia robiť naozaj malé zázraky.
