Som mama, manželka, dcéra a sestra, kamarátka. Snažím sa stáť nohami pevne na zemi i keď mám svoje túžby a sny. Som realistka, ktorá má rada život. Vďačná za každú skúsenosť, ktorú život prinesie, pretože o tom ten život je. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Pochod myšlienok, Poviedky, Súkromné, Nezaradené
Deň D. A to doslova. Jak pre mňa, tak pre moju rodinu. Jasne, že niekto nepochopí tú radosť, ale ten kto ma pozná, ten vie, že so mnou to v kuchyni ľahké nie je. Lenže zrejem. Len neviem či sa báť, či sa radovať úplne.
To, čo sa mi zdalo ešte nedávno ako sci-fi sa začína meniť na realitu. A ja ani neviem, či je to dobré, alebo nie. Teda kecám! Viem, že je to dobré, lebo si to aj užívam, ale na druhej strane je mi i smutno. Tak trochu samozrejme,
Toto príslovie pozná každý z nás úplne inak. Lenže dnes už asi to pôvodné neplatí. Teda aspoň podľa toho, čo okolo seba vídam nejakú dobu.
Mama je len jedna. A čo si budeme hovoriť, je to tak, že vzťah matky a dcéry je iný než vzťah matky a syna. Teda aspoň vo väčšine prípadov je to tak, že dcéra sa vždy vracia k mame a spája ich zvláštne krásny vzťah.
Mám rada svoj život. A naučila som sa mať i rada samú seba. Niežeby som nechcela zmeniť isté tvary svojho tela,či zmeniť isté reakcie v určitých situáciách, ale tak zase nemôžem mať všetko.
Vychovávali ma tak, že pozdraviť je slušnosť. Dnes som dospelá žena, matka dvoch detí, ktoré vedia, že pozdraviť človeka, ktorého poznáme, či nepoznáme no stretneme sa s ním napríklad pred výťahom, je slušnosť.
Rýchla doba, plná zvratov a neistôt. Poznáme, prežívame vlastne skoro všetci. Na základe toho pribúdajú rôzne choroby, žiaľ i také, ktoré antibiotika, prípadne teplý čaj a niekoľko dní v posteli nespraví.
Mám rada filmy. Dobré filmy. Vyberám si podľa svojho úsudku, či dobrých recenzií. Niečo pozriem doma, s vínom a slanými orieškami po boku svojho manžela keď už deti spia. No rada chodím i do kina.
Sny, túžby, vízie a plány. To všetko máme, to všetko je súčasťou nášho ja a našich životov. S nimi však ide ruka v ruke žiaľ i naše LEBO.
Osobne uznávam všetkých, ktorí uznávajú celoživotné vzdelávanie. Osobne si myslím, že človek by sa mal učiť celý život, pretože je toho toľko, čo môžeme spoznávať, učiť sa a objavovať.
Trend dnešného sveta, byť všade, stihnúť všetko, vedieť všetko, prípadne sa tváriť, že všetko vieme, byť dokonalí v práci i doma, budovať kariéru a starať sa o rodinu. Dalo by sa toho opísať oveľa viac, ale všetko by bolo len radenie sa do kritérií, ktoré vymyslel kto?
Chvíle spoločných, nočných záťahov, ktoré sa udiali kľudne aj počas týždňa a neriešilo sa, že ráno sa ide do roboty, sú dávno preč. Jasne, že s pribúdajúcim vekom, sa človek cíti viac unavený a nedá zo seba toľko, ako keď mu bolo dvadsaťpäť, no nie len tým to bude.
Áno, kúzlo minulosti spočíva v tom, že sa nedá vrátiť späť. Sú chvíle, ktoré by sme radi vrátili a je jedno z akého dôvodu. Buď by sme niečo napravili, prípadne by sme prežili ešte raz situácie, ktoré nám boli príjemné. Nejde to, čas neovládneme.
Hlavne mať veľa, vlastniť všetko, všetko čo sa dá aj za vysokú cenu. Toto je priorita života väčšiny ľudí a pribúdajú ďalší a ďalší. Morálka, etika už nie sú súčasťou života, pretože základ leží v majetkoch a ani rodina a aj väzby už dnes nehrajú dôležitú úlohu.
To nie je o charizme, tá s pozlátkom, ktoré pokrýva človeka nemá nič spoločné. No smutné je, že niektorým, teda pardon už väčšine z nás úplne stačí. Tak málo stačí, aby sa stal niekto kamarát. Že nie hodnotný? Súhlasím, ale ide ešte o zachovanie si hodnotných priateľstiev?
Zhruba pred dvoma rokmi som si začala všímať, že dostávam iné emaily než kedysi. Obsahovo boli podobné, ale začiatok či koniec bol iný.
Dobou sa toho veľa zmenilo. Ženy dnes robia to, o čom sa našim babkám ani nesnívalo a tak sa akosi svetom začala šíriť emancipácia. My ženy sa snažíme byť samostatné, riešime a robíme veci samé. Lenže nie každá z nás sme feministka. Samostatnosť neznamená, že nemáme radi mužov, práve naopak.
Poznáme to, myslím, že každý z nás. Buď z jednej strany, alebo z tej druhej. Je to život, je to okolo nás a nejde, skutočne s tým nejde urobiť nič. Je to tu od nepamäti. Ľudská závisť, chamtivosť, pomsta, ohováranie.
Už rok som na materskej dovolenke. Neviem prečo, ale z dovolenky som mala vždy iné pocity než teraz, ale odborne sa tomu tak hovorí, či?
Keď má človek rodinu, pozerá sa na veci inak než predtým. Veľa vecí , ktoré predtým on či ona riešili sú zrazu nepodstatné, podstatným sa stáva malý človiečik, ktorý obrátil život iným smerom. Škoda len, že život dvoch ľudí, ktorí človiečika na svet priviedli sa zrazu stáva klišé.
