Myslela som si,že si prečítam pár stránok knihy,ktorú som si chcela kúpiť už pár mesiacov,kľudne vypijem Latte a pôjdem domov. No nedalo sa. Inak pokojná kaviareň,ktorú občas navštívim nebola vôbec pokojná. Okolo mňa bolo kopec ruchu,efektované výbuchy smiechu,zvonenie mobilov,diskusia,ktorá sa nedala nepočuť.Aha,zabudla som,že sú prázdniny.Ocitla som sa medzi mládežou,ktorá si užíva posledné týždne voľna.Trochu som i závidela,ale len do chvíle kým som ich po očku začala pozorovovať.
„ To je debil." - zaznelo z úst jednej slečny,ktorá sedela oproti môjmu stolu. Jej kamarátka sa rozosmiala a rukou si prešla po krásnych,dlhých vlasoch,ktoré už poznajú čo je experimentovať s farbami na vlasy. Nedokážem popísať farbu jej vlasov,pretože to bola akási zliatina. Mala dlhé,gelové nechty,nalakované krvavým červeným lakom,ktoré ladili s nechtami na nohách.Dokonalý make-up,ktorý si ani ja ešte dnes sama nedokážem takto urobiť a to už mám pár rokov praxe za sebou. Čierne legíny,strieborný top,ktorý jej odkrýval jedno dokonale opálené rameno,na operadle stoličky veľká strieborno-čierna kabelka,v ktorej mala asi polovicu vlastnej izby,pretože sama mala dosť veľký problém zdvihnúť ju.No,byť chlap,určite by som ju pozorovala až do chvíle kým by neodišla,pretože bola naozaj pekná.Kamarátka,ktorá počastovala niekoho titulom debil bola verná kópia slečny v striebornom tope. Vedela som,že sú študentky,vek som tipovala tak na 18-sť až 19-sť rokov.O pár minút sa k nim pridali ďalšie dve slečny,ktoré boli moderne nahodené a nechýbal im tiež dokonalý make-up,účes a drahý parfém,ktorý sa šíril okolo ich stolu.Každá z nich si zapálila cigaretu,smiali sa a nevšímali si okolie.Chcela som sa vrátiť ku knihe i keď ich smiech,široká destikulácia rúk a hlasitý rozhovor tomu bránil.Pár ľudí na nich pokukovalo s dvihnutým obočím,no ja som ich chápala,veď i ja som mala sladkých osemnásť. No moje pochopenie mi vydržalo len do chvíle,kým začali riešiť darček pre kamarátku k jej 15-tim narodeninám!Pri vyslovení veku jednej z nich som sa na nich lepšie pozrela a uznávam,že som všetkým pridala štyri roky. Ich dokonalé účesy,štýl oblečenia,make-up, cigarety ma jednoducho pomýlili.O historkách s chlapcami,s ktorými trávili práve toto leto, radšej písať ani nebudem.Stačilo mi to,čo som počula.
Moje pochopenie zrazu bolo fuč.Nie som žiadna puritánka,netrpím ani komplexami voči vlastnej osobe,ale toto bolo zrazu na mňa príliš. Kde sa podeli krásne dospievajúce roky mladých ľudí,ktorí by si mali užívať leto niekde vonku namiesto sedenia v kaviarni pri káve a s cigaretami v ruke?Kde sú ideály o stretnutí veľkej lásky,ktorá síce nemusí dopadnúť ako v romantickom filme,ale človek na ňu bude i tak po zvyšok života spomínať?Nechápala som. Ja v tomto veku som mala kamarátky,kamarátov, s ktorými som podnikala výlety, chodili sme k vode, vonku hrávali volejbal. Áno riešili sme aj nešťastné,platonické lásky,večer sedeli v parku na lavičkách a prežívali čaro lásky.Počúvali sme hudbu,drhli parkety na diskotékach a dali si občas i niečo iné než coca colu. Čítali sme časopisy, v ktorých boli rady o tom, čo sa práve nosí, ako sa správať na prvom rande a podobné nezmysli,ktoré v tomto veku boli pre nás veľmi dôležité, no i tak sme stále boli dospievajúca mládež. I keď som použila lesk na pery či špirálu na oči,vždy som vyzerala na pätnásť.Krátka sukňa,tričko či iný top,ktorý mi trochu poodhaľoval dekolt vyzeral sexy no stále mi to oblečenie uchovávalo aj dôstojnosť. Prvý preliv,ktorý som si zvolila pre svoje vlasy prišiel až keď som prekročila sedemnásť rokov. Už vtedy bolo na trhu z čoho vyberať,ale ja ani moje rovesníčky sme to akosi neriešili. Bola som spokojná a užívala si svoje krásne roky tak ako i moji známi okolo. Veď vek,ktorý končí „násť" trvá tak krátko a to sme už vtedy chápali.
Nedalo mi to a opýtala som sa svojich kolegov,ktorí majú deti v podobnom veku,ako to je u nich. Stále som dúfala,že som možno narazila len na jednu takúto skupinku slečien,ale z rozprávania kolegov som rýchlo pochopila,že je to nový trend dospievajúcej mládeže a veľakrát si sami nevedia rady čo s tým.
Dnes tomu nerozumiem. Mladé slečny,ktoré sa s pribúdaním rokov budú učiť žiť, sa už dnes chovajú ako dospelé ženy.Ich dokonalý vizuálny štýl, rozhovory o tom,aké ťažké je žiť a ako ich už nebaví tento otravný život,pretože je plný nudy a vzťah,ktorý práve majú musia ukončiť,pretože ich priateľ už nie je tak sexy a nebaví ich,ma viac než dosť udivuje. Z môjho pohľadu sa niekde stala chyba.
Keď som odchádzala z kaviarne,bolo mi tých slečien ľúto. Ľúto preto,že sa pripravujú o čaro života hneď na samom začiatku a dobrovoľne.Vekom nedospelé,no vizuálne dokonalo vyzerajúce „ženy" som ponechala v ich diskusii a odkráčala smerom k môjho vlastnému životu uvedomujúc si,aké krásne dospievanie som prežila ja. A to čo som chcela kedysi zmeniť,už nechám spať,pretože i to malo svoje čaro za ktoré som vďačná.
