Nora mi večer poslala ešte pár textových správ, na niekoľko z nich som odpovedala, no päť posledných som len prečítala a nechala to tak. Zrazu som na ňu bola veľmi naštvaná! O čo jej dopekla ide? Má muža, po ktorom by skočila každá rozumná žena a ona sa chce rozvádzať?! A ja mám byť tá, ktorá jej dá požehnanie? Zdravý rozum mi našepkával, aby som sa do toho neplietla, ale Nora bola kamarátka. Nie obyčajná, ale výnimočná kamarátka a tak som sa starať musela. Boli dve hodiny ráno, potrebovala som sa vyspať na veľkú poradu, čo ma ráno čakala, vzala som mobil a narýchlo ešte napísala: „Nori, stretneme sa dnes o 18.00 na našom mieste. Nerob nič, čo nejde vziať späť. Pa, Denisa." Odišla som späť do spálne, pritúlila sa k spiacemu Davidovi, dala mu pusu na čelo a s pocitom, že mám toho najlepšieho muža na svete som zaspala.
V práci som urobila všetko, čo v ten deň malo byť dokončené, David bol tak milý, že mi priviezol auto,ktoré som nechala na parkovisku a ponáhľala sa za Norou. Už tam sedela. Popíjala kávu, oči červené, opuchnuté i pod nánosom make-upu.
„ Prepáč, že Ti komplikujem život." - no s takýmito slovami sme sa ešte nevítali.
„ Nori, sebe ho kompolikuješ viac. Videla si sa dnes v zrkadle? Kde je tá krásna žena,za ktorou sa chlapi otáčajú a ktorej úsmev hreje pri srdci?" - usmiala som sa a chcela to odľahčiť. Zabralo to. I ona sa usmiala.
„ Vieš Deny, myslíš si, že som blázon. Milan je chlap, ktorý by mi zniesol i modré z neba ak by som ho o to požiadala a ja ho chcem opustiť. Mnohé ženy by dali čokoľvek za to, že majú doma chlapa, ktorý má vzdelanie, prácu s postavením, vysoký plat. Chlapa, ktorý miluje až za hrob, pre ktorého som jediná už roky i keď mal dosť príležitostí, aby si našiel bokovku. Chlapa, ktorý nechal postaviť dom, aby som si mohla splniť sen a mať záhradu s bazénom, chodiť na dovolenky a mať všetko čo si želám." - vzdychla si a pozrela na mňa.
„ Áno, prepáč, ale to je momentálne to čo si myslím. Si blázon. Nechápem to. Možno som niečo prehliadla a preto to nechápem." - pokrčila som plecami a čakala na odpoveď. Na racionálne vysvetlenie toho, čo sa vlastne stalo.
„ Nehnevám sa na Teba. Byť ja na Tvojom mieste, tiež tomu nerozumiem. Lenže ja ďalej nemôžem. Každý deň je pre mňa prežívaním a ja nechcem život prežívať. Deny, žijem len raz! Len raz, chápeš?! Ani sa nenazdám a budem mať štyridsať rokov a keď sa obzriem za seba, tak nevidím nič. Mala som plány, sny, túžby a tie sa stratili v momente keď som stretla Milana. Od svojich 25-ich rokov som začala žiť život, ktorý som nechcela. O dva týždne mi bude tridsaťpäť a čo som dosiahla? Čo som v živote zažila???" - po tvári jej tiekli slzy. Chcela sa ovládať, nešlo to. Nora sa vždy vedela dokonale ovládať a správať ako dáma. Už druhý deň ju vidím, ako jej nezáleží na tom, čo práve robí a čo si ľudia okolo myslia.
„ Nori, ale Ty si toho dokázala dosť. Vyštudovala si školu, si spolumajiteľkou prospešnej firmy. Máš skvelého muža, rodinu a priateľov, ktorí pri Tebe vždy stáli. Zdá sa Ti to málo?" - na moje otázky neodpovedala.
Kde som bola keď začala mať Nora tieto úvahy? Snažila sa mi to naznačiť už pri dávnejších stretnutiach a ja som to nevnímala? Teraz mi bolo jasné, že toto neprišlo zo dňa na deň. Musela nad tým premýšľať dlho. Ako ju poznám, tak veľmi dlho. Boli sme si totiž dosť podobné.
Natiahla som ruku cez stôl, jej ruka ležala vedľa pohára. Pohladkala som ju a podala jej nový kapesník.
„ Deny, musím mu to dnes povedať. Milan nie je hlupák, už dlhší čas tuší, že sa niečo deje. Spočiatku sa aj pýtal či som vporiadku, ale po mojich kladných i keď nepravdivých odpovediach sa pýtať prestal. No i tak viem, že niečo tuší. A vieš čo? Pred týždňom som ho prichytila, ako mi prezeral maily, keď som si odskočila na toaletu a nechala otvorený notebook s mailboxom! On si snáď myslí, že ho podvádzam!"
„ Čítal Ti poštu? Čo,...čo si mu vlastne povedala, keď si ho pristihla?"
„ Pýtala som sa ho, že čo robí. On sa na mňa len pozrel, mávol rukou, vzal kľúče od auta a odišiel. Keď som si šla ľahnúť, ešte nebol doma."
Opäť mi začalo vŕtať hlavou, kde som v tom čase bola ja. A kde bol David? Tuší niečo i on? Možno mu Milan naznačil, že je doma ticho pred búrkou. Alebo pred hurikánom?
„ Dobre Nori, ak si maily prezrel, asi má naozaj nejaké tušenie, lenže netuší, že to nie je správna stopa. Mala by si mu vysvetliť, že prechádzate manželskou krízou a vysvetliť mu všetko, čo si povedala mne. Milan je rozumný chlap, pochopí to a nájdete cestu, ktorou pôjdete bez toho, aby ste sa rozviedli. Nebude to ľahké, ale zvládnete to. Vieš koľko manželských párov prechádza tým, čím teraz Vy?" - snažila som sa to povedať tak, aby tomu verila ona, pretože ja som začala strácať pôdu pod nohami.
„ Hovoriť s ním? Ty si naozaj myslíš, že som po celý čas bola ticho a teraz som prišla s myšlienkou rozvodu?! Moja milá, hovorili sme spolu o tom snáď tisíckrát. Sľuboval, pár dní sa snažil a potom bolo zase všetko v starých koľajoch. Plakala som, prosila, hrozila a hádala sa a NIČ! Chápeš, nič!Milan si myslí, že náš život je dokonalý, no mňa to už nebaví. Nechcem sedieť doma na gauči a pozerať hlúpe seriály. Nechcem každú nedeľu chodiť na obedy k rodičom a tváriť sa, ako je všetko fajn.Nechcem každý piatok po práci ísť na nákup a robiť plány, čo sa bude variť.Nechcem neustále plánovať to, kam pôjdeme na dovolenku, čo si dáme do domu a už vôbec nechcem plánovať kedy budeme mať naše prvé dieťa! Je mi zle z tých plánov, ktoré Milan neustále robí. Chcem žiť. Nech ide život tak ako má, bez plánovacích kalendárov, bez bežných stereotypov." - na krku jej naskočila žila. Stávala sa to vždy keď bola poriadne naštvaná.
„ A vieš čo ešte chcem?! Chcem opäť milovať! Chcem sa zase zaľúbiť, tešiť sa na prvé rande, milovanie a na všetko čo je okolo toho. Chcem byť milovaná. Dostávať ráno textovky so slovami, ako niekomu chýbam a nie čo bude na večeru prípadne kam sa pôjdeme najesť! Chcem mať zase sex v aute, pod stanom, či na podlahe v obývačke!"
Tak a bolo to vonku. Nora kývla na barmana, objednala si dvojitú whisky a skôr než barman odišiel, kopla to do seba. Rukou naznačila, aby jej to doniesol ešte raz. Ja som si neobjednala nič. Sedela som oproti nej, pozerala sa na ňu a nedokázala som nič povedať. Cítila som, ako sa mi rozbúchalo srdce a začali sa mi potiť dlane. Veľmi dobre som vedela prečo.
