Pri káve s jednou známou som sa dozvedela, ako pár ľudí okolo mňa, rado a často preberá môj život. Len tak, niekde medzi rečou o akváriu sa hodí poznámka o mojej osobe. Napríklad to, že práve dnes mám dobrú náladu a čo asi za tým bude...? Kde asi pôjdem na dovolenku a čo asi tak robím vo voľnom čase? Dobre, to sú ešte poznámky, ktoré celkom znesiem, je to jednoducho zvedavosť a i keď je to skôr vlastnosť nás žien, tieto poznámky sú z úst chlapov. Do nedávna som nemala ani tušenie o čom všetkom sú chlapi schopní pri obede diskutovať, mám pocit, že toho zvládnu prebrať viac ako my ženy.
No čo ma dosť vytáča sú reči, ktoré sa týkajú osobného života mňa či niekoho z mojich blízkych ľudí, ktorých si vážim a mám naozaj rada. Vadí mi i to, ak sa niekto o niekom baví a tá dotyčná osoba sa práve na tom mieste nenachádza a tým pádom sa nemôže brániť. A preto sa vyhýbam určitým ľudom, s ktorými napríklad pracujem, ale viem, že ich veľká záľuba je hrabanie sa v osobných životoch iných kolegov či známim, ktorí sú podobní tej prvej skupine. Je mi viac než jasné, že na základe toho som v očiach týchto ľudí dosť neprístupná, ale čo už. Títo „dobrí" ľudia za mňa hypotéku platiť nebudú a ani sa nepostarajú o moju ďalšiu existenciu, takže to hádžem za hlavu a idem životom ďalej s ľuďmi, ktorí ako i ja, majú radi svoje súkromie a ľuďom okolo seba skôd doprajú než by mali ublížiť.
Moja veľmi dobrá kamarátka mala nešťastie v živote a i keď dala manželský sľub mužovi, s ktorým chcela stráviť zvyšok života, okolnosti okolo jej dnes už exmanžela ju ten sľub donutili zrušiť. Len niektorí z jej okolia sme vedeli, čím si v manželstve prešla a rozhodnutie rozviesť sa, bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré za celé roky čo ju poznám, urobila. Úsmevne je to, že ľudia, ktorí vedeli, čo sa deje boli ticho. Kto pomôcť chcel, ten podal ruku, kto nie, tak ticho sledoval dej ich života, ale tí, ktorí ani len netušili čo sa v ich živote odohrávalo kričali najviac. Presne vedeli, čo sa kde stalo, prečo sa to stalo a aké by to bolo, keby...Moja kamarátka zvládla rozvod ľavou zadnou, no najviac ju mrzeli a stále mrzia reči, ktoré sa šírili rýchlosťou blesku po práci, v rodine, medzi susedmi. Toto ozaj zvládala ťažko a preliala more sĺz. Nebolo sa ako brániť a ubližovalo to viac, ako exmanžel. Bolo presne vidieť, že sú ľudia, ktorí nepoznajú hranice toho, kedy prestať. Nezáleží na tom, či je to pravda, hlavne, že sa o niekom hovorí.
A v tomto okamžiku sa opäť zastavím a pýtam sa sama seba, prečo má niekto potrebu riešiť život iných?
Dôvod prečo, som sa rozhodla napísať práve toto je to, že moja známa, ktorá mi zdelila to, že pár ľudí sa o mne baví bez mojej prítomnosti a majú otázky, ktoré ak by mi položili priamo, tak by dostali aj odpoveď, zdelila ešte jednu informáciu. Tá sa netýkala mňa, ale jej osobne. Zaskočilo ma to, pretože s takými informáciami človek neprichádza do styku každý deň, ale nevadilo mi to. Práve naopak. Vážim si tú dôveru, ktorú som od tej osoby dostala. No na druhej strane sa už dnes desím toho, čo bude ak sa toto dozvedia ľudia z okolia. A že sa to raz určite dozvedia, je viac ako samozrejmosť, pretože to začína malými, nenápadnými dotazami niekde pri rečiach napríklad o akváriu a končí to preberaním života dotyčnej osoby od pracovných vecí až do detailov súkromného života i keď bez záruky pravdivosti či znalosti skutočných detailov. Nie každý zvláda chýry o sebe. Táto osoba je dostatočne silná a mnohé reči určite hodí za hlavu, tak ako ich hádžem i ja, ale i tak budú miesta, kde to zabolí. Veď nie sme zo skaly.
Keď som si tak v hlave priemetla napríklad ľudí, ktorí šírili nejaké fámy o mne či mojej známej, ktorá bola v rozvodovom konaní, tak som si vlastne odpovedala aj na svoju otázku. Ľudia, ktorí majú potrebu riešiť životy iných, majú totiž sami veľký neporiadok vo vlastnom živote a je jednoduchšie riešiť iných, než si upratať pred vlastným prahom. Títo ľudia sa tvária ako kamaráti, na oko sú úplne vpohode a spokojní sami so sebou, ale za dverami vlastných príbytkov, zložia masku na policu a ostáva im vlastná nespokojnosť, závisť a frustrácia z vlastného života. No a potom prečo by mali dopriať niekomu inému,že?
Neviem ako Vy, no ja stále verím na spravedlnosť. Verím v to, že sa človeku vráti všetko, čo v živote urobí. Či je to dobro či zlo, niečim si to zaslúžime a dostane to späť. Nie som naivná a ľudí, ktorí riešia život iných bude vždy dostatočne veľa, to mi je jasné, ale stále verím na spravedlnosť ;)
