Zamierili sme do kúpelne, kde ma okúpali, vysušili a učesali. Sláva! Opäť som sa cítila čistá. Už som nemala zlepené chlpy a hlinu medzi packami a na brušku. Keď skončili, vzali ma do kuchyne. Budem jesť? Naozaj dostanem niečo jesť? Tak toto sa mi začína páčiť! A nemýlila som sa. Dostala som granulky, misku čerstvej vody a hneď som sa do toho pustila. Granule som rozkúsavala len tak napoly,snažila som sa ich hĺtať čo to šlo. Keď som pila vodu, kvapkalo mi z pusy. Nechala som okolo seba riadnu spúšť, ale bolo mi to jedno. Hlad a smäd urobili svoje. Tá žena sa len zasmiala, vzala ma do náručia a pohli sme sa ďalej do bytu. Skôr než som sa stihla poobzerať dokola, počula som ako ten cudzí chlap, ktorý šoféroval auto a vyťahoval mi v kúpelni kliešťatá na niekoho hovorí. Pozrime sa! Veď oni už obyvateľa majú! Oproti mi vyšla krásna, zlatá kokrica, ktorú oslovali Lolla. No, čakala som, čo sa bude diať. Som votrelec a myslím,že to o chvíľu pocítim. Ešte že som sa stihla najesť a okúpať kým opäť skončím na ulici.
Lolla urobila okolo mňa kolečko. Svojim čiernym noštekom sa ma na pár krátkych chvíľ dotkla. Nevydala žiaden signál na hru, ale nebola ani agresívna. Potom sa otočila a odkráčala k tej neznámej žene a schúlila sa jej do náručia. Ona ma normálne ignorovala! Čo je horšie? Ak mi dá najavo, že tu nepatrím, či keď ma takto odignoruje?! Neviem. Som zmätená a cítim ako sa mi chce spať. Ani neviem ako a zaspala som. Bolo mi veľmi dobre. Tá neznáma žena ma prišla skontrolovať, vždy ma pohladkala a potom odišla. Pocit, že sa o mňa zase niekto zaujíma bol úžastný. Dostala som deku, do ktorej som sa zamotala a spala som až do rána.
Po rannom venčení a sprche, som zase dostala raňajky. Granulky opäť chutnali, no jedla som ich pomalšie. Nemusím zo seba robiť také prasiatko. Lolla ich jedla pomaly, presne tak ako i ja v čase keď som niekam patrila, keď som mala domov. Opäť som ležala u seba keď som si všimla, že tí cudzinci, dobre no, už nie tak úplne cudzí, pretože ako som ráno zistila, večer som sa presunula k tej žene a po celú noc som pri nej sladko spala bez toho, aby sa na mňa ráno hnevala, si vzali tašky a chystali sa niekam. Tak a je čas odchodu. Vykročila som smerom k dverám, uľahčím im to. Postarali sa o mňa, tak načo komlikovať ich životy? Postavila som sa k dverám a čakala kým ich otvoria. Žena ma dvihla zo zeme, vykročila smerom k môjmu nočnému pelíšku, kľakla si a povedala: „ Ideme do roboty malá, pekne spinkaj. Zatvorím Ti do izby dvere, aby ste sa s Lollinkou neprovokovali, ešte si na Teba nezvykla a potom sa uvidíme." Rukou mi postrapatila chĺpky na hlavy, dala pusu na môj svetlo rúžový noštek a odišla. Pozerala som na zatvorené dvere. Takže ja neodchádzam? Ja tu mám ostať? To myslala vážne? Mala som radosť, veľkú radosť. Rozmýšľala som, čím tú ženu prekvapím kým príde z roboty. Ako poďakovanie za to, že ma tu nechala. A dostala som skvelý nápad!
Po dokončení prekvapenia som zaspala. Vedela som, že prídu a tak som spala až kým som začula kľúče v dverách. Pozdravili sa s Lollou a počula som ich kroky smerom k izbe, kde som bola. Otvorili dvere a ja celá šťastná som im bežala oproti. Skákala som na tú ženu, vrtela sa a potom som sa pyšne pozrela po izbe okolo seba, aby si i ona všimla, že som jej upratala. Výraz jej tváre nikdy nezabudnem! Spočiatku bolo vidieť, že sa zarazila - no jasné, veď nečakala, že sa pustím do organizovania izby - a potom sa začala smiať. Chlap vedľa nej tiež. Vzali ma a šli sme vonku. Akurát nechápem jednu vec. Jej smiech bol predsa skutočný, tak prečo keď sme prišli z venčenia a dostala som večeru šla zase do izby a dávala veci na miesta, z ktorých som ich tak pracne so svojou výškou a váhou 3,5kg rozmiestňovala? Asi nemá vkus! Mne sa celkom páčilo, že ručníky boli v strede izby - pri chôdzy sa šľapalo aspoň do mäkka, kozmetika z poličky sa pekne váľala po stole, zemi a voňavé mydielko ležalo v posteli - príjemne by sa zaspávalo, no nie?! Tričká z kresla som niekoľkými poskokami konečne dostala na parapetu okna a žalúzie som zo stavu roviny dala roviny kolmej, čím som pustila do izby viac svetla. No neviem, neviem, ale o pár minút bolo všetko tak ako predtým a tak som si povedala, že sa už viac trápiť nebudem. Ak nechce, tak nechce! Nemusím organizovať. Ako som zistila, každá máme iný vkus.
Prešlo pár dní. Bolo mi veľmi dobre. Moja nová pánička i pániček sa chovali skvelo! Vzali ma k lekárovi, či som zdravá a áno som - odľahlo mi. Dostávala som raňajky a večeru, spala v teple. Jediné čo nás všetkých trápilo bolo to, že Lolla bola nesvoja. Stále na mňa zazerala, chodila za svojimi a dožadovala sa veľkej pozornosti a mňa buď ignorovala, alebo ma zaháňala mimo nich. Bolo mi smutno. Chcela som sa s ňou kamarátiť, ale chápala som, že vek v pomere 2 roky a 9,5 rokov hraje veľkú rolu a kamarátky nebudeme. No a vtedy som zaregistrovala, ako žena, pri ktorej som zaspávala, hrala sa s ňou a tešila sa jej, začala niečo vybavovať, začala byť veľmi smutná a po každom dopísaní či telefónáte sa pozerala na mňa. Oslovovala ma dievčatko a pán mi začala hovoriť Nájdenka - vysvetlili si to medzi sebou tak, že som nalezenec a od toho odvodili Nájdenku - fajn, je to pekné, ale rada by som mala nové meno. No z ich výzorov, behania medzi mnou a Lollou som začala chápať, že sa niečo bude diať. Niečo čo sa bude dotýkať i mňa a začala som byť po niekoľkých dňoch zase nesvoja. Podišla som k žene, sedela na gauči. Vyskočila som k nej na ruky, cítila som ako si ma pritúlila, tak som jej chcela dať pusu a zrazu som cítila ako niečo mokré a slané tečie po jej tvári. Bola veľmi smutná, cítila som to nie len na jej pritúlení a pochopila som, že toto naozaj nebude len tak. Toto bude mať ešte nejakú dohru.
