Spoločné žúrky, spoločné rozhovory do neskorých ranných hodín, klebetenie nad módou, chlapmi, prácou. To všetko tvorí kamarátstvo, ktoré k životu potrebujeme. Lepšie sa v živote zvládajú starosti a radosti po boku niekoho, kto nám rozumie, kto vlastne hľadá v živote to čo my. Čas však letí a životy sa menia, meníme sa my.
Jedného dňa hľadať prestaneme. Usadíme sa, sme zamilovaní, vieme, že sme našli okrem kamarátov aj životného partnera. A vtedy keď by sme mali byť ozaj spokojní to všetko vlastne začne. Delíme čas, medzi kamarátov a domovom, ktorý tvoríme. Ide nám to, áno a sme na seba právom pyšní. Lenže, ako to už býva, všetko má svoj začiatok i koniec.
S príchodom tehotenstva a založenia rodiny u ženy sa stanú veci, o ktorých by sme ešte nedávno pochybovali a neverili im. Lenže to je realita. S príchodom malých stvorení do života, prichádzajú aj nové skúsenosti a proste ich treba vziať tak ako idú. Už nie je totiž čas na nočné putovanie barmi, šepkanie si tajných prianí a plánovania spoločnej dámskej jazdy na niekoľko víkendov dopredu. Sú iné povinnosti, ktoré pochopí len ten, kto prechádza tým obdobím ako i my. A úprimne, málokedy sa stáva, že rovnakým obdobím si prejdú viacerí naraz.
Práve tam končia staré kamarátstva, lebo každý sa v živote potrebuje posúvať vpred. Kým my triedime plienky, vstávame každé tri hodiny a snažíme sa tíšiť bolesť rastúcich zúbkov, tí čo s nami ešte o druhej ráno tancovali v bare, hľadajú svoje šťastie ďalej. Už je každý niekde inde. Naplánovať si spoločný obed, vlastne už postačí i rýchla káva, je ozaj ťažké a my rodičia to brzdíme. Povinnosti nepustia. A tak jedného dňa zistíme, že tí, s ktorými sme prežili roky pojašenosti, pomaly no isto sa zo života vytrácajú. Je jedno či na strane ženy alebo chlapa.
Usadením sa, založením rodiny, prichádzajú zmeny. Nikto s nimi nepočíta, jednoducho prídu a treba ich vziať. Život prinesie nových ľudí, s ktorými si utvoríme nové spomienky, lebo prechádzajú podobným obdobím ako my a na tie z mladosti, budeme spomínať. Určité väzby ostanú a deti raz vyrastú dokonca i tým, ktorí si svoje šťastie nájdu až po nás a vzhľadom na nevyspytateľnosť života sa cesty môžu zase spojiť a môže všetko zase fungovať. Dobre, až na to vymetanie barov do skorých ranných hodín, pretože naše už potom skoro dospelé deti, nás tam nebudú chcieť predsa stretávať.
