Ak sa nám v živote prihodí niečo na čo nie sme pripravení a väčšinou sú to veľké zásahy, ktoré nie sú príliš príjemné, rozmýšľame. Čo ak by? Keby som to či ono? Vraciame sa spomienkami, prežitkami do minulosti a prosím o šancu vrátiť čas späť a zmeniť to. Dobre vieme, že to nejde a predsa sa v minulosti hrabeme dosť dlhý čas. Či v tichosti sami so sebou, prípadne rozhovormi s inými. Zrazu vieme, čo by sme urobili inak, už vieme čo by sme povedali, len tej šance, tej možnosti, po ktorej toľko túžime už niet. Vzal ju čas a my sme prišli o príležitosť.
Niektoré veci oplačeme a dlho v nás ostáva ten pocit KEBY. Zrazu v sebe vybudujeme nové predsavzatie, že budeme robiť veci inak. Už si nenecháme vziať príležitosti, šance, využijeme všetok čas a je jedno či ide o rodinu, priateľov prípadne robotu. Urobíme to inak, lepšie, aby sme raz keď nás čas zase dostihne neľutovali. To predsavzatie v nás žije určitý čas a my sa ozaj snažíme.
Lenže to sme my ľudia. Len málo kto z nás má skutočne pevnú vôľu a dodrží čo si v čase bolesti sľúbi. Presne tak ako keď si dávame nezmyselné predsavzatia na Nový rok. Jak plynie čas, ustupuje i ubolená duša a tá malá bolesť, ktorá v nej ostane sa stane našou súčasťou a naučíme sa s ňou žiť. Dávno sú zabudnuté sľuby, žijeme ako sme žili, čas plynie a jedného dňa nás zase zasiahne niečo, čo nami zatrasie a pripomenie nám to naše dávne KEBY.
Minulosť sa nedá vrátiť späť. To je jej čaro, ktoré síce väčšinou bolí, no patrí to k životu. Nie som výnimka a rada by som vrátila určité situácie späť, pretože viem, že som premrhala čas, nepovedala, čo som povedať mala, neurobila čo som sľúbila...takto si to nesiem so sebou a verím, že takýchto situácií, ktoré začnú slovom KEBY bude čoraz menej. Nezbavím sa ich úplne, som človek ako Ty, oni či Vy, ale prajem si, aby som sa ja či Vy dokázala zo spomienok z minulosti skôr usmievať a milo spomínať, než ľutovať.
Pokúsme sa naučiť využívať čas. Nie proti sebe, ale v náš prospech, aby naše duše poznali čo najmenej boľavých chvíľ. Držím nám palce!
