Keď sme pre niekoľkými rokmi kupovali byt, veková hranice susedov bola od 55 rokov hore. Všetci známi nás varovali nech ten byt necháme tak, že budeme mať problémy. Byt sme kúpili, bol podľa našich predstáv, dobrá lokalita a cena. Keď sme sa nasťahovali, šli sme sa s mužom predstaviť, prišlo nám to rozumné a chceli sme poznať s kým zdieľame spoločné priestory. Zoznámenie sa bolo fajn. Je pravda, že niektorým sa nepáčilo, že máme psa, ale vzhľadom na to, že sme Lolu nikdy nepúšťali bez vôdzky a jej vykonanú potrebu sme zbierali, zvykli si aj tí, čo psov nemuseli. Áno, boli chvíle keď susedia na niečo nadávali, vzhľadom na to, že to boli maličkosti, prešli sme to. Robiť si naprieky? Načo? Veď život je krátky, žiť treba a tak sme to hádzali za hlavu. Jednoducho pár susedov, ktorí boli na dôchodku potrebovali nájsť niečo, čomu by sa venovali aj keď to boli hlúposti a tak sme ich nechali. V čase keď sme chceli robiť u nás doma párty, obišla som susedov, dopredu sa ospravedlnila, že bude hluk aj po nočnom kľude, ale že sme mladí, že deti ešte nemáme a tak sa potrebujeme i zabaviť. Tým, ktorí boli na chodbe a hluku sa nevyhli i keby návšteva chodila po špičkách sme vždy dali pár chlebíčkov a bolo to. Na druhý deň sa spýtali, či sme si to užili. Netvrdím, že boli šťastím bez seba, ale faktom bolo to, že sme ich dopredu informovali, ospravedlnili sa a tým sme ich svojim spôsobom dostali. Naša slušnosť vyvolala slušnosť u nich a to predsa šlo.
Po narodení dcéry sme si splnili sen a kúpili dom. Máme susedov z pravej i ľavej strany a skoro dva roky takto nažívame. Slušne. A čo nás s manželom prekvapilo? Keď robia susedia párty, prídu to oznámiť, že bude hluk ešte aj o polnoci, pretože v lete sa sedí, griluje, popíja a po záhrade behajú deti, zvieratá a dospelí to občas preženú tiež. Vrátilo sa nám to, ako sme sa chovali my k susedom, takže nie nadarmo sa hovorí, že karma všetko vráti. Naši susedia sú bonus k naplnenému snu o bývaní. Párty robíme aj spoločne, môžeme sa na seba spoľahnúť, pomôžeme si a neriešime hlúposti.
Keď sa ľudia k sebe chovajú slušne, komunikujú spolu, dá sa spolunažívať tak, aby každá strana bola spokojná. Nájdu sa i takí, ktorých nezlomí nič a budú robiť naprieky, to mi je jasné, ale väčšina chce žiť v pokoji a kľudne. Už len tým, že máme dosť iných starostí, netreba pridávať ďalšie. A možno i keď nám suseda neodpovie na pozdrav, netreba sa hneď urážať. Nevieme čo ju či jeho v tom momente možno trápi. Veď susedia sú za našimi stenami stále a stretávame ich niekedy viac ako rodinu a tak je lepšie žiť si svoj život a v rámci hraníc tolerovať aj iných. Existuje dosť prípadov, kde dobrý sused pomohol viac ako rodina a mať po ruke niekoho s kým sa dá porozprávať a na chvíľu pustiť starosti bežného života z hlavy nie je na škodu. Žime a nechajme žiť.
