Už nehovorím dcére: " Neplač!"

Občas to boli slzy po páde, občas to boli slzy trucu, inokedy bolesti či zlého sna. Doma, vonku na ihrisku či ulici, prípadne niekde v obchode. Keď to bolo na verejnosti, pohľady ľudí sa upierali na mňa. Mám si to dieťa utíšiť, na verejnosť sa to nehodí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Veľakrát som jej hovorila, aby neplakala. Načo slzy? Veď sa nedeje nič tak hrozné, aby bolo treba sĺz. A ešte takto verejne! Iné to bolo ak plakala keď ju náhodou niečo bolelo, či kvôli zlým snom, no pri zvyšných situáciách som reagovala vetou: „ Moja, neplač.“ – a že som si na tú vetu zvykla. Vysvetlenie neplač, to bude dobré, ukáž čo sa stalo....a zakončením zase toho slova neplač.

Jedného dňa sme sa boli prejsť a dcéra spadla. Netvrdím, že to bolo niečo hrozné, ale určite to bolelo, koleno bolo poškriabané, trochu tiekla krv. Keď som sa nahla nad svoje dieťa a snažila sa pozrieť na ranu a potom začať tíšiť ju, povedala: „ Mamina, neplačem.“ V jej detskej tvári sa zračila bolesť po páde, no slzy sa snažila potlačiť. Nie ona, ale ja som sa rozplakala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už jej nehovorím „ neplač“ pretože to je hlúposť! Slzy sú od toho, aby uľavili boľavej duši či vyjadrili radosť. Plač je súčasťou našich životov, patrí do našej ľudskej ríše. Slzy nie sú prejavom slabosti i keď sú stále takto vnímané.

Pochopila som, že kto plače, má dušu. Keď mi bolo smutno, prípadne ma niečo trápilo, tiež som plakala. V noci. Keď to nikto nevidel. Ani neviem prečo, ale príde mi, že i ja som kedysi počúvala vetu tipu: „ Neplač, nehodí sa to.“ – či niečo podobné. A tak som plakala len vtedy keď ma nikto nevidel.

Vysvetlila som svojej dcére a tým pádom i sama sebe, že ak cíti potrebu plakať, môže. Musí však životom ísť ďalej, ale má právo nechať priestor svojim pocitom dostať ich von ak to bude potrebné i keď to bude pomocou sĺz za denného svetla či niekde na verejnosti. Netreba sa hanbiť za ľudskú vlastnosť. A i chlapi plačú, pretože každý kto má svedomie a dušu, niekedy plače.

SkryťVypnúť reklamu

Od istého dňa mi pohľady iných ľudí nevadia. Pretože ak moje dieťa plače, má dôvod a to je pre mňa priorita. Našla som cestu, ako utíšiť žiaľ, smútok či nejakú bolesť so zachovaním plaču ak je potreba a za to ďakujem rodičovstvu. Každým dňom sa učím niečo nové, učím sa byť viac vnímavým človekom.

Eva Babinová

Eva Babinová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama, manželka, dcéra a sestra, kamarátka. Snažím sa stáť nohami pevne na zemi i keď mám svoje túžby a sny. Som realistka, ktorá má rada život. Vďačná za každú skúsenosť, ktorú život prinesie, pretože o tom ten život je. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaPochod myšlienokPoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu