Som na rodičovskej dovolenke, tak som si povedala, že pôjdem za kamarátkou z detstva, ktorá žije v inom štáte a strávime spoločne týždeň. Dohodli sme sa, oznámila som to mužovi, zbalila seba aj dcéru a vydala sa autom na osem hodinovú cestu. Áno, manžel sa bál. Presne tak ako manžel mojej kamarátky. Sama s ročným dieťaťom po cestách - necestách. Netvrdím, že som nemala strach, ale zvládla som cestu tam a potom späť s dvoma prestávkami. Keď som prišla, sused krútil hlavou, prečo som to urobila. Veď manžel by ma odzviezol, existuje dokonca aj vlak! Nuže milý sused, asi tak. Manžel má 25 dní dovolenky, ktoré by som rada využila na to, aby sme ich strávili ako rodina. Vzhľadom na to, že ja som teraz doma, využijem čas na to, na čo pri robote čas nebol. Aj malé odlúčenie od manžela prospeje obom stranám, veď to zvítanie je vskutku krásne. Manžel sa pokojne mohol venovať robote a urobil doma aj to, načo sa chystal dávno, ale vzhľadom na to, že po návrate z roboty mu dcéra nedá pokoj, čas nemal. Takto sme využili čas obaja.
Áno, zvládnem za volantom dlhú cestu, ale pneumatiku nevymením, olej nedolejem, žiarovku nevymením. Neviem to a nechcem sa to učiť, pretože nato mám manžela. Doma ja či iná žena vymeníme žiarovky ak prasknú a naše polovičky nie sú práve po ruke, no do elektriky sa rozhodne púšťať nebudeme. Ak je potreba, pokosíme kľudne záhrady, ale výmenu oleja v sekačkách ako aj ich údržbu necháme už na Vás milí chlapi.
Nechápte to zle, ale sú veci, ktoré urobíme samé, ale nedotiahneme všetko do konca, pretože práve preto máme Vás. Chceme byť v určitých veciach samostatné, lebo chápeme, že nie na všetko máte práve čas a náladu a my ženy to už jednoducho máme v sebe, že určité veci chceme proste hneď a bez čakania. A uznajte sami milí chlapi, nie je lepšie ak to urobíme bez zbytočného rýpania si do Vás a výčitiek? Veď chápeme aj to, že nie stále máte náladu počúvať to naše hundranie a tak je pokoj na oboch stranách.
Ináč my tiež nepovažujeme za znak emancipácie Vaše kuchárske umenie, práve naopak. Teším sa. Veď vymýšľať čo uvariť dá zabrať a tak mnohí z Vás milí muži varíte a my pradieme ako je fajn, keď dostaneme jedlo priamo pod nos bez toho, aby sme varili my. Dokonca ste začali chodiť nakupovať a beriete so sebou aj deti a manželky nechávate doma a viete aj to, ako vyzerá vysávač či mop a vezmete ich ruky ak je potreba bez toho, aby sme Vám stáli za chrbtom. A verte mi, že výčitky svedomia či hlavu v smútku z toho určite nemáme, práve naopak!
Nie, žiadna emancipácia, len hľadanie cesty z určitého problému, ktorý sa naskytne. Všetko má svoje hranice a my nebudeme robiť robotu za Vás. Našli sme kompromis, presne ako Vy milí naši muži a tak sa na nás nehnevajte ak máte občas pocit, že zvládneme to, čo naše prababky, babky či maminy nerobili. Berieme ohľady na Vás, Vy ste sa naučili brať ohľady zase na nás a to je predsa podstatné. A keď Vás občas prepadne pocit smútku z toho, aká je tá Vaša žena samostatná, prepáčte. Veď my Vás naši milí muži budeme vždy potrebovať, naozaj vždy.
