Mám rada deti, matkou ešte nie som, ale verím, že mi bude dopriané ňou jedného dňa byť, pretože by som dieťa chcela a to rozhodnutie je moje vlastné. No rešpektujem aj ženy, ktoré sa rozhodnú, že mamou nikdy nebudú. Je jedno či je to zo zdravotných dôvodov, alebo je to ich dobrovoľné rozhodnutie. Názor: „ Úlohou každej ženy je priviesť na svet aspoň dve deti, pretože od toho ženy sú." - má dokáže rozpáliť do červena.
Nechápem ako je možné, že v dnešnej dobe, kde sa rešpektuje kopec vecí, ktoré kedysi nebolo možné ani vysloviť, ešte prevláda názor, že každá žena musí mať dieťa. Tolerujú sa ženy, ktoré majú zdravotné problémy, ale aj to len vtedy ak tá žena podstúpila určité pokusy o otehotnenie prípadne adopciu, ale nič z toho nevyšlo. No ak chorá žena nepodstúpi žiadne kroky či pokusy splodiť potomka, je to niečo nemorálne?
Druhou skupinou sú ženy, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú vzdať sa potomka či potomkov, pretože uprednostia karieru, samostatný život, prípadne len preto, že k deťom nemajú žiadny vzťah a aj keď žijú v manželskom zväzku, deti nie sú súčasťou ich životného plánu. V tomto prípade sa na názore musí žena zhodnúť s manželom či mužom, s ktorým žije, čiže súhlasia obaja, ale len žena je tá, ktorá je nemorálna, pretože je neodpustiteľné, aby nepriviedla na svet aspoň jedno dieťa...?
Nie. Naozaj nemôžem súhlasiť s názorom, že ženy, ktoré nemajú deti, nemajú hodnotu či už pre spoločnosť, či samé pre seba. Žijeme v dynamicko svete, rešpektujeme mnoho vecí a preto by sme sa mali začať učiť rešpektovať aj to, že nie každý je rodinne založený typ, prípadne nie každému je dopriané v rodinnom kruhu žiť. Vážim si žien, ktoré ak vedia, že k deťom nemajú žiaden vzťah prípadne ich len do života nechcú viac ako tie, ktoré na svet síce deti privedú, ale ich starostlivosť o nich je mizerná, prípadne žiadna.
V mojom okolí sú ženy, ktoré majú jedno či dve deti, ale aj také, ktoré nemajú žiadne. Jedna chcela, no zdravie nedovolilo, druhá mohla, ale s manželom sa rozhodli žiť sami. No žiadna z nich mi nepríde menej cenná, pretože každá z nich si svoje v živote odžila tak, aby si samé mohli pozrieť do očí a povedať si, že žili poctivo. A podľa môjho názoru o to ide.
Nemôžeme predsa ženy posudzovať podľa toho, či rodili, alebo nie. Žena nie je predsa ženou len preto, že privedie na svet dieťa. Muži sa tiež predsa neposudzujú podľa počtu splodených potomkov.
Štatistiky ukazujú, že z roka na rok rastie počet neplodných mužov. Stres, nevhodná strava a iné faktory. Nemôžu za to. Okrem týchto štatistýk sú ale aj muži, ktorí tiež netúžia po potomkoch a tu ma prekvapuje, že spoločnosť to toleruje. Máme dvojaký meter, ktorým sa v 21.storočí stále používa. To čo platí pre mužskú časť popolácie, neplatí pre tú ženskú časť.
Razím heslo: „ Ži a nechaj žiť." A týmto nesúhlasím s názorom môjho blízkeho kamaráti a pár známich, či neznámich ľudí, ktorí posudzujú hodnotu žien podľa počtu detí. Pre mňa ma totiž veľkú hodnotu každá ženy či chlap, ktorí sú slušní, charakterní, poctiví a žijú tak dobre, ako to len vedia a je mi naozaj jedno či sa potomkov vzdali dobrovoľne, alebo im to ich osud nedožičil.
