Peťo: "Pani vychovávateľkaaa? Že darčeky nenosí Ježiško, ale rodičia? Že áno?"
JA: "Ktoo?" Akousi záhadou sa všetky moje doterajšie improvizačné schopnosti kamsi podeli a ja som sa na viac nezmohla... No NAŠŤASTIE! :)
Peťo: "No predsa rodičia. Mne to moji rodičia povedali, že každému pod stromček dávajú darčeky dospelí."
Moje myšlienkové pochody v týchto chvíľach pracovali naplno, no nič vhodné mi tak narýchlo nenapadalo... Povedať pravdu? ... Zatĺkať? ... Obrať ich o tú krásnu detskú vieru v "samozrejmosť", akou je to, že darčeky nosí tajomná bytosť - Ježiško? ... Či...?
Našťastie ma z tejto šlamastiky zachránil Riško.
Riky: "Čo ti šiši, Peťo? Jasné, že darčeky nosí Ježiško! Veď kedy by ich tam rodičia dali? Moja mama vždycky po večeri odíde do spálne, tato je kdesi v kúpeľni a my tiež v našej izbe... A keď potom zazvoní zvonček, všetci naraz prídeme do obývačky, tam už je rozsvietený stromček a pod ním kopa darčekov!"
Tak mu to Riky všetko polopate vysvetľoval, no Anička už nevydržala a skočila mu do reči, čím vlastne pokračovala v "Ježiškovej obhajobe".
Anička: "Že, Riky? Presne! A vieš, čo je zaujímavé? Že aj u nás to je presne tak... Tiež sme zrovna všetci kdesi porozliezaní a práve vtedy ich donesie! On to vždycky robí tak tajne... a ja ho strašne obdivujem, že je taký šikovný... Tak rýchlo tam dá všetky darčeky... to by rodičia nikdy nestihli za taký krátky čas!"
Ach deti... :) Mám takú radosť z vás. Teším sa, že ste si to vysvetlili samé, lebo ja by som asi toľko vhodných argumentov nenašla :). A nebojte sa - na "dospelácke múdrosti" máte ešte čas.
A my - "dospelí" - môžeme len závidieť...
Alebo sa učiť od deťuší...
radovať sa z maličkostí,
z (ne)všedností (ne)obyčajných dní...
i z toho, že skutočne hodnotné darčeky naozaj nosí Ježiško...
a nielen v čase Vianoc ;)
