Keďže prvý koncert sa konal v uzavretej miestnosti a tento pod holým nebom, nečakala som, že sa budú podobať. Aj zloženie pesničiek, ich rockovejšie prevedenie bolo príjemnou zmenou oproti roku 2000 (dúfam, že si dobre pamätám rok). Neprekvapilo ma, že hudobníci boli páni hudobníci a spevák bol tiež v dobrej forme. Prekvapili ma iné veci.
S parkovaním nebol problém. Problémy začali pri vstupe do štadióna. Bolo niekoľko vchodov, podľa mňa slabo značených. Keď sme uvideli ten dav pred vchodom, o ktorom sme predpokladali, že ním máme ísť dnu, radšej sme sa vybrali do parku. Márne sme dúfali, že keď sa vrátime, tých ľudí tam bude menej. Okrem toho bolo strašne teplo a v tom dave sa teplo ešte znásobovalo. Nakoniec sme zistili, že sa snažíme vojsť nesprávnym vchodom a ten „náš“ bol podstatne menej využívaný, takže sme boli vnútri len čo sme dopili zvyšky nápojov vo fľašiach (ktoré sú zakázané hádam na každom koncerte).
Ďalšie nemilé prekvapenie nás čakalo, keď sme sa chystali sadnúť si na naše draho zaplatené sedadlá. Taká špina sa vidí málokedy. Vytiahli sme papierové vreckovky a snažili sme sa tie sedadlá očistiť aspoň od najhrubšej špiny. A robili to všetci okolo nás. Kto bol vo svetlých nohaviciach, mal proste smolu (môj manžel). Za tých dvetisíc korún, ktoré sme zaplatili za jeden lístok by som očakávala viac starostlivosti. Môj manžel sa potom ďalekohľadom pozeral na sedadlá v najdrahších VIP zónach. Boli tak isto zašpinené, aspoň podľa jeho pozorovaní.
Stinga by sme boli videli len ako mravčeka, keby sme nemali ten ďalekohľad. Sedeli sme na tribúne oproti pódiu. Ináč ideálne miesto, podľa mňa. No mali sme šťastie, že nám tých mravčekov na pódiu nezacláňala konštrukcia prekrytá igelitom v strede štadióna. Tí, čo sedeli o pár sedadiel ďalej, videli len okraje pódia. Na ich mieste by som si pýtala naspäť cenu lístka. A to už vôbec nechápem, ako sa mohlo stať, že nebola ani jedna veľkoplošná obrazovka.
Koncert sa mi páčil. Publikum sa zobudilo až pri inglišmenovi, ale nevadí, bolo teplo. Páčil sa mi aj Stingov syn, ktorý je spevákom predkapely. Majú podobné hlasy a aj pohyby. Ku koncu koncertu som si želala ešte zopár prídavkov, ale v najlepšom treba prestať a tak sme išli počas rachotu ohňostroja domov.
