Eva Fülöp
Prečo sa mi oplatí žiť
Aj vám sa zdá, že sú toho roku stromy dajako zelenšie, kvety voňavejšie, že vtáky spievajú obzvlášť pekne?
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som matka, manželka, dcéra, priateľka, kamarátka, známa aj neznáma a som aj onkologický pacient Zoznam autorových rubrík: Mám sa stále lepšie, svet okolo mňa, Nezaradené
Mám sa stále lepšie
Eva Fülöp
Rakovina moja každodenná
Ráno vstávam, lebo beriem malú do škôlky. Beriem si nalačno Inocell, dúfam, že zaberie a prinúti rakovinové bunky, aby zničili samé seba tak, ako to je v zdravom tele. Moje telo je navonok tiež zdravé, ale znútra sa niečo deje.
Eva Fülöp
Ľudia na onkológii
Niekedy sú čakárne plné, inokedy poloprázdne. Sedia tu ľudia rôznej vekovej kategórie, hoci stále prevláda staršia generácia, čoraz častejšie vidím mladé tváre. Ešte šťastie, že tu nie je detské oddelenie, to by som asi citovo znášala veľmi zle. Ale týto ľudia, ktorí majú rôzne diagnózy, rôzne príbehy, osudy, liečby, sa mi predsalen zdajú byť v niečom rovnakí. Sú takí pokorní, takí poslušní, ako tam dlhé hodiny čakajú na svojho lekára. A ja s nimi, rovnako poslušne sedím a čakám. Nešomrem. Nesťažujem sa. Verím, že lekár konečne príde a začne ordinovať. Verím, že konečne budem na rade a zavolá aj moje meno. Verím, že mi povie dobré správy. Verím, že vyzdraviem.
