S manželom sme si dali výbornú večeru a prechádzku starým mestom. Keby nebol fúkal studený vietor, boli by sme sa prechádzali dlhšie, ale radšej sme sa schovali do kaviarne. Okolo pol siedmej sme dorazili do divadla, bezproblémovo zaparkovali a zízali na dva autobusy, ktorými ktovie z akej diaľky doviezli kultúrychtivých občanov. Kabát do šatne, ešte sa ísť rýchlo vycikať a pohľadať svoje miesta. A tu nastal prvý problém. S tým rýchlym cikaním mi to nevyšlo, ako inak, na dámskych záchodoch sa stálo v rade uz pred začiatkom predstavenia. Ale tento rad zďaleka nebol taký dlhý ako ten, ktorý sa pred záchodmi (iba dva ženské wc na poschodí) vytvoril o prestávke. Zúfalé ženy sa nakoniec rozhodli obsadiť aj pánske, celkom opustené, záchody. Takto mali ako-takú šancu stihnúť začiatok druhého dejstva.
Môj manžel bol po výdatnej večeri zrazu veľmi smädný, tak sa vybral do bufetu, že si kúpi minerálku. Za pár minút bol späť, ale bez vody. Nekonečný rad sa tiahol aj pred zle zásobeným bufetom, kde bol svedkom, že ľuďom nalievali do pekných vínových pohárov tetrapackové víno. Bol teda nútený zostať o smäde až kým sme cestou domov nezastavili na pumpe.
Samotné predstavenie sa nám páčilo. Dobre sme sa zabávali a očividne sa bavilo celé publikum. Hra o matkách a ich dcérach, o hľadaní vlastného šťastia, sa vydarila. Herecké výkony boli presvedčivé, scéna dobre premyslená, hudba pasovala tiež. Znova som mala veľmi dobrý pocit, že slovenské divadelníctvo je na svetovej úrovni, čo ma úprimne povedané hreje pri srdci.
Ale existuje aj druhá strana mince. Ak chcete ísť na kultúru, nepreháňajte to s pitným režimom, aby ste sa nemuseli stresovať, že celú prestávku stojíte v rade pred wc. A pre istotu si doneste vlastné pitie, lebo sa ľahko môže stať, že kým sa v bufete dostanete na rad, budú mať iba to tetrapackové víno. Slovenské divadelníctvo je na svetovej úrovni, no naše divadlá sa majú ešte veľa toho učiť.
Včera som mala narodeniny a bol to perfektný deň... :)
