Pokračujem o témach, ktoré inšpirujú umelcov. Prvý obraz som dala portrét Sigmunda Freuda, lebo jeho portrét obsahoval obraz ženy. Áno, ženy sú zaujímavé, ale pre mňa sú najzaujímavejšie moje deti.
Preto teraz uverejním obraz, ktorý som ja maľovala.
Tvár dieťaťa som namaľovala technikou suchého pastelu. Je to ľahko zvládnuteľná technika, chytím kriedu do dvoch prstov a kreslím úplne spontánne. Nemusím miešať farby, iba ukladám čiary vedľa seba a oni sa spoja, zmiešajú v oku človeka, ktorý sa pozerá na obraz. To sa mi zdá dosť zaujímavé pre obe strany.
Nevýhoda je, že ťažko sa dá opraviť, premaľovať, ak sa mi niečo nepodarí, nie sú to krycie farby. A konečný výsledok sa musí zafixovať, kriedy sa ľahko rozmažú. Stačí silnejšie dýchať a kriedový prach sa zdvihne, posunie sa, čiary s deformujú, iskra v oku na maľbe sa zahmlí. Prípadne aj moje oko dostane zásah jemným prachom.
Výhodou sa mi zdá, že som zachytila výraz tváre, čo nie vždy je ľahké. Niekedy rozhodne drobná čiarka, ktorá chýba, alebo je už navyše.
Obrazy namaľované touto technikou by mali byť zarámované a zasklené. Tento obraz je v ráme za sklom, chcela som, aby sa zachoval nesúhlasný výraz zamyslenej detskej tváričky a zavesila som si ju na stenu.
Chcela som vám ju ukázať, myslím, že ženám sa bude páčiť.
V detaile chcem ukázať oči, to je na portréte vždy najlepšie.
Detail som spravila z inej fotky, preto bude trošku odlišná farebnosť. Fotila som mobilom, ale pri fotografii, ktorú som uverejnila prvú, som asi dlho nastavovala a vtedy mi mobil vypísal, že efekt je pripravený. S vďakou som ho prijala, s heslom, že keď dávajú ber, ale efekt zmenil farby na portréte a vyzerá to dosť divoko.
Nech sa páči, detail očí.
