Nepotrebovali sme novú hymnu. Každému bolo jasné, že nová hymna dopredu vyvolá obavy. Ešte skôr ako ju budeme počuť, v ľudoch sa ozve odpor k zmene. Lebo ju máme radi a nechceme zmenu.
Prečo sa hymna menila?
Údajne znela staromódne!
Ale veď bola zo starých čias a je pekná, všetci ju poznáme, vieme ju spievať. Starobylé veci si vážime, majú svoju hodnotu.
Nie je to rozpadajúci sa most, ktorý treba promptne opraviť a nevedia sa nájsť peniaze celé roky a potom sa musí zbúrať. Stalo sa to v Banskej Bystrici, teraz nedávno, cestný most smerom na Kremničku.
Naopak, tento projekt mal Oskar rozpracovaný v šuplíku: Nebol zbúchaný za pár dní na objednávku, pracoval na ňom odborne, je to jeho presvedčenie a cítenie hymny.
Nič nemám proti Rózsovi, je uznávaný hudobník. A často som videla spievať v televíznom prenose jeho mamu, Evu Biháriovú. Obdivovala som ju, bola mladá kočka a dobre, spievala. Čo píšem o hymne, nie je zamerané proti ich rodine, ani proti Oskarovi. Iba proti tomu, že na hymne sa malo spraviť potrebné nevtieravé vylepšenie, bez rozruchu a veľkých hádok, ktoré rozdeľujú národ.
Naozaj mi prekáža ten rozťahaný plačlivo smutný koniec. Hymny sú prevažne oslavné, jasajú. Táto po novom končí smutne. Prišiel čas plakať nad Slovenskom?
