Dorazil do Krakova. Čo teraz? Je dosť ďaleko od miesta činu. Asi nie. Natankoval a pokračoval do hlavného mesta.Varšava bola ďaleko a bola taká veľká, že ho nenájdu. Zaparkoval na okraji mesta. Špinavý od snehu z cesty, zarastený od rána, vyzerá, ako vyvrheľ. Ľudia sa ho zľaknú. Najlepšie by mu bolo na železnici, kde sa vykladajú vagóny, tam zapadne svojím vzhľadom.
Už v Bratislave chodil vykladať vagóny, lebo si nerád pýtal peniaze od otca. Pri vagónoch sa dali zarobiť peniaze a zároveň mu to vylepšovalo postavu. Potom bola sranda s chlapmi, opili sa v prázdnom vagóne, nasmiali sa, dalo sa hocičo kúpiť a hocičo predať a dozvedel sa vždy zaujímavé veci.
Ľahko to nájde, koľajnice ho navedú. Na pumpe kúpil obložené bagety a fľašu tvrdého. Zvyšné euráče skryl do vnútorného vrecka lyžiarskych nohavíc, lebo tam stretne hocijakých zlodejov. Ale pravda je taká, že nevyzeral na to, že má peniaze.
Síce mal drahú nepremokavú lyžiarsku súpravu, ale od špinavého snehu na ceste, nevyzerala draho a vábne. Aj otcov pas a okuliare s nosom ukryl do vnútorného vrecka. Nebude sa preukazovať pasom, aby ho nevystopovali. Tu na železnici si chcel zarobiť, nájsť miesto na spanie a dozvedieť, sa komu by mohol predať kradnutý taxík.
Postával pri vagónoch. Priblížil sa k chlapom. Vytiahol fľašu a napil sa, aby videli, že má. Prihovoril sa, len tak, jednoslabične. Tu bolo veľa jednoduchých chlapov. Podal fľašu, každému dal odpiť a keď prišiel vedúci, oni ho zobrali do partie.
Rozdelili si vagóny a pracovali. Dodo vládal, lebo bol mladý a silný, ale inakšie bol chudý, ako trieska. Doma babka bedákala, že mohli by si myslieť, že ti jesť nedávam. Jedol veľa a teraz bol hladný a bagety nedokázali nahradiť celodenné jedlo.
Cez to všetko, sa tešil z fyzickej práce, vyžíval sa v makačke. Zabudol na svet, makal. Čas mu ušiel a vagón bol vyložený. Vtedy sa riadne napil svojej pálenky a hľadal, kde sú noví kamoši. Vedúci ich vyplatil, sadli si do vagónu. Kto si s ním vypije, kto má niečo zajesť?
Napil sa z fľaše, utrel hrdlo a podal ďalej. Každý sa napil, utrel a podal ďalej. Fľaša kolovala. Potom niekto vytiahol fľašu lacného vína, čučo a tak isto pili, utreli, podávali. Veľa toho nenarozprávali. Sedeli v prívetivom tichu.
Sedeli, pili a zrazu tam bola nejaká žena, doniesla jedlo. Podala chlapovi vedľa seba a polovicu odlomila Dodovi. Dívala sa na krásavca Doda a on vedel, že bude problém, dostane nakladačku.
Nestojí o to, aby ho vybili kvôli žene, ktorá vyzerá, ako bezdomovkyňa a príde aj o prácu, lebo ho viac medzi seba nevezmú. Hoci bola dosť mladá a celkom pekná, rozmýšľal, ako sa jej zbaví. Ale vyriešil to chlap vedľa. Objal ju okolo pliec a povedal, Malgorzata, zavolaj kamošku.
Žena zobrala mobil a volala. Dosť dlho sa vykecávali, ale kamoška prišla rýchlo, doniesla veľa jedla a nevyzerala ako bezdomovkyňa. Sadla si bez hanby k Dodovi, rozbalila jedlo a začala ho kŕmiť. Chlapi vykrikovali, že aj mne daj a ona hodila rozlomený rožtek, alebo syr. Dodo držal fľašu so zvyškom pálenky. Utrel hrdlo a podal jej fľašu. Ona sa napila a pobozkala ho.
„Ja som Agnieszka,“ povedala.
Dodo bol už dosť opitý, pálenka v kombinácii s vínom mu zamútili rozum, ale vedel, že nesmie povedať svoje meno. Už nevedel prečo, ale nezrozumiteľne zamumlal, že Andrzej. Prečo? Sám nevedel. Zrejme poznal meno poľského kultového režiséra Andrzeja Wajdu.
Všetko bolo v pohode, všetci boli opití, zase nové čučo sa vytiahlo z akejsi tašky. Pili aj ženy a každému sa ušlo len málo. Viac fliaš nemali.
„Poďme spať,“ povedala Agnieszka a postavila sa.
Dodo chápal, že volá jeho, ale nemal dosť síl. Ona sa pozrela na kamošku a tá povedala svojmu chlapovi, že pomôž nám mladého postaviť na nohy. On sa neochotne a s hundraním pokúsil im pomôcť a keď sa Dodo vztýčil v celej svojej výške, tak sa ženy s obdivom pozerali.
„Nečum na neho, ženská!“ skríkol chlap, „lebo mu vykrútim krk!“
„A čo som ja, tvoj majetok?“ kričala na neho a on ju udrel.
Začali sa biť, ale Dodo bol už mimo epicentra. Agnieszka ho odtiahla k dverám vagónu, zakričala na toho, ktorý tam sedel, aby jej otvoril. Ten sa priplazil štvornožky, otvoril, zoskočil, postavil sa a prevalil Doda cez svoje plecia. Obidvaja spadli, ale chlapík sa vedel postaviť.
Mladá za nimi zoskočila, postavili Doda na nohy, podopreli ho z dvoch strán a spolu odchádzali. Ten cudzí chlap ochotne s nimi odišiel, lebo nemal rád bitky.
Už sa nič nestalo. Mladá mu kývla na pozdrav. On odkýval. Odomkla vchod, až keď bol cudzí chlapík tak ďaleko, že sa k nej nemohol natlačiť do bytu. Museli vyjsť po schodoch a ona ťahala Doda, ako sa len dalo. Nakoniec ho dotlačila do bytu a pomyslela, si, že načo jej bude, takýto opitý chlap. Iba na oštaru, špina z neho padá.
