Nepamätala si nič, iba to, že musí nájsť svoju malú dcérku. Netušila, koľko času prešlo odvtedy, ako ju uložila do postieľky. Vedela, že má pred sebou dlhú cestu.
Vykročila a prišla na rázcestie. Nevedela kade ďalej. Ako tak stála, počula dupot kopýt. Rýchlo sa ukryla do kríkov. Blížili sa jazdci. Katarína ich dobre videla. Poznala ich, boli to najvernejší bojovníci kráľa. Zastali a radili sa. Dohodli sa, že sa rozdelia, ale najprv zjedia, čo majú. Sadli si do trávy blízko kríkov, kde bola ukrytá Katarína.
Kataríne aj srdce zamrelo, tak sa zľakla. Ani dýchať sa neodvážila. Našťastie vojaci si nič nevšímali. Pri jedle sa zhovárali, že ak do zajtra nenájdu kráľovnú, nepriateľ zaberie trón. Zatiaľ ostalo utajené, že sa kráľovná stratila, ale kráľovský radca si brúsil zuby na trón.
Rozmýšľala, čo sa stalo s kráľom, že nemá kto vládnuť. Mala by sa im ukázať, ale bála sa, lebo verný Janko, ktorý ju vždy chráni, nie je tu. Chcú ju posadiť na trón, ona bude vládnuť namiesto kráľa. Musí sa ukázať teraz hneď. Keď vojaci odídu, všetko sa navždy zmení. Trón zaberie nepriateľ, len preto, že ona sa bojí.
Uhladila si vlasy, utrela prach z topánok chumáčom trávy. Narovnala sa a keď sa cítila dosť kráľovsky, vykročila z kríkov a pozdravila vojakov. Vojaci vyskočili a zabudli aj ústa zavrieť. Poznáte ma, opýtala sa Katarína a oni odpovedali, že áno veličenstvo, ste naša kráľovná, máme vás doviezť na kráľovský hrad.
Opýtala sa, či ich poslal kráľ. Vojaci sa pozreli na seba. Veď kráľ zomrel. Zranený sa vrátil na čele víťazného vojska, celá krajina oslavovala. Kráľ sedel na koni, ale na hrade upadol do bezvedomia, o týždeň zomrel. Jeho posledné želanie bolo, aby ste zasadli na trón. Prišiel na to, že zabiť ho chcel radca a nie vy. Radca teraz čaká, aby sa mohol vyhlásiť za kráľa. Zatiaľ vládne za vás, ale my splníme želanie kráľa a vy budete vládnuť. Za vami stojí celý národ.
Katarína sa zamyslela. Radca ju dá zavraždiť, nedovolí jej vládnuť. Mala by sa vydať, zvoliť si muža na rytierskom turnaji. Povedala vojakom, že urobia turnaj, keď uplynie rok smútku za kráľom.
Rok smútku uplynie zajtra, povedali vojaci. Rytiersky súboj, tak ako je zvykom, bol okamžite vyhlásený a bude sa konať zajtra, na hrade sa už schádzajú rytieri. Teraz Katarína ostala s otvorenými ústami. Ona bola preč celý rok? Keby ste ma nenašli, čo by sa stalo?
Rytieri by rozpútali boj o trón. Zničili by krajinu, bola by nová vojna. Katarína sa zamyslela. Rytieri aj teraz budú bojovať o trón, povedala. Áno, ale bude to čestný boj. Náš budúci kráľ musí byť čestný muž. A podmienky určíte vy, kráľovná.
Menujem vás za moju čestnú stráž a poradcov, vyhlásila kráľovsky a vojaci sa vystreli a zvolali: Prijímame! S úctou pokľakli pred kráľovnou. Potom ju prvý vojak posadil pred seba do sedla. V tajnosti ju doviezli na kráľovský hrad, aby sa nikto nedozvedel, že bola stratená. Kde bola? Nikto sa neodvážil opýtať.
